S istotou môžeme povedať, že Slnečnú sústavu navštívili minimálne dva medzihviezdne objekty. Ten prvý k nám dorazil v roku 2017 a od tej doby vedci s nádejou čakajú na ďalších nových „návštevníkov“. Nová štúdia však ukazuje, že zrejme márne. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Zatiaľ nás príliš veľa medzihviezdnych objektov nenavštívilo

V roku 2017 spôsobil návštevník nepochádzajúci z našej Slnečnej sústavy poriadny rozruch a vyvolal mnoho otázok o svojom pôvode. Dodnes sa vedú o tomto záhadnom objekte rôzne fámy a niektorí uznávaní vedci, ako napríklad profesor Avi Leob, hovoria o tom, že Oumuamua je pozostatok vyspelej mimozemskej technológie.

Druhým medzihviezdnym objektom je kométa 2I/Borisov ktorá dosahuje rýchlosť až 150 000 km/h a svojím sfarbením a chemickým zložením sa podobá na kométy pochádzajúce zo vzdialeného Oortovho mraku. Existuje aj tretí potencionálny medzihviezdny „návštevník“, ktorým je CNEOS 2014-01-08, no ten zatiaľ potvrdený nie je.

Tu však naše medzihviezdne návštevy končia a ako naznačuje nová štúdia publikovaná na predtlačovom serveri arXiv, nemôžme sa tomu čudovať. V štúdii skupina vedcov pod vedením Vo Hong Minh Phana z Aachen University v Nemecku sledovala vplyv kozmického žiarenia na medzihviezdne ľadové objekty. Vo výskume vedci v podstate tvrdia, že Oumuamua a iné ľadové medzihviezdne objekty môžu vplyvom kozmického žiarenia erodovať a zmiznúť skôr, ako sa k nám stihnú dostať, upozorňuje portál ExtremeTech.

Ako sme už spomínali, o Oumuamua toho zatiaľ nevieme veľa. Vlastne sa dá povedať, že o ňom nevieme skoro nič. Nevieme odkiaľ k nám zavítal, z čoho je presne vytvorený a ani len to, akú ma veľkosť.

Naše najlepšie odhady však hovoria, že objekt je veľký 100 až 800 metrov a jeho odrazivosť je 10-krát väčšia než u komét pochádzajúcich zo Slnečnej sústavy, upozorňuje NASA.

Ďalšie štúdie tiež naznačujú, že Oumuamua je pravdepodobne tvorený z dusíkatého ľadu, ako napríklad povrch Plut či Neptúnov mesiac Triton, pricestoval k nám z ramena Perzea (jedno z hlavných ramien našej Galaxie) a odlomiť sa mal z planéty podobnej Plutu v inom hviezdnom systéme pred 500 miliónmi rokov.

Ak je to skutočne pravda, potom mal objekt Oumuamua pôvodne priemer 10 až 50 km a to, čo k nám priletelo, bol už len malý kúsok, ktorý prežil drsnú cestu vesmírom.

Prežijú len tie najväčšie objekty

K výsledkom autori dospeli na základe skúmania štyroch druhov ľadu. Konkrétne ľadu tvoreného dusíkom, oxidom uhličitým, metánom a oxidom uhoľnatým. Pri výskume zvážili taktiež vplyv kozmického žiarenia v medzihviezdnom prostredí a jeho erózne účinky na uvedené druhy ľadu. Okrem toho zvážili tiež možnosť erózie ľadových medzihviezdnych objektov vplyvom interakcie s okolitým plynom, ale i ďalších premenných ako intenzita kozmického žiarenia.

Ľahké by to nemali ani oveľa rýchlejšie sa pohybujúce objekty, pretože čím sa ľadový medzihviezdny objekt pohybuje rýchlejšie, tým viac dochádza k erózii vplyvom zrážok s plynom nachádzajúcim sa v medzihviezdnom prostredí.

Na druhej strane, pomalšie sa pohybujúce objekty sú oveľa dlhšie vystavené kozmickému žiareniu, ktoré eróziu podľa autorov urýchľuje ešte viac. Takže hoci rýchlo sa pohybujúce objekty sú na tom o niečo lepšie, stále ide „začarovaný kruh“, z ktorého niet úniku.

Jednoducho povedané, cestu do inej planetárnej sústavy majú šancu prežiť zrejme len tie najväčšie medzihviezdne objekty, ktoré vydržia dosť dlho na to, aby ju stihli navštíviť. Treba však podotknúť, že zatiaľ poznáme iba dva medzihviezdne objekty, ktoré nás poctili svojou návštevou, takže výskumy ako tento sú stále len v „plienkach“.