Keď v roku 2017 zavítal do našej slnečnej sústavy prvý objekt z medzihviezdneho priestoru, vedci si snáď ani v tých najhorších snoch nepredstavovali, že aj po takmer 3 rokoch zostane jeho pôvod a zloženie záhadou. Reč je o tajuplnom vesmírnom objekte s názvom 1I /’Oumuamua, ktorý bol objaveným kanadským astronómom Robertom Werykom pomocou ďalekohľadu Pan-STARRS na Havaji.

Najnovšia štúdia o pôvode a molekulárnej štruktúre 1I /’Oumuamua publikovaná v The Astrophysical Journal Letters vyvracia azda najsľubnejšiu teóriu o tomto záhadnom vesmírnom objekte, informoval portál centra pre astrofyziku Harvard & Smithsonian.

Nie je kus zmrznutého molekulárneho vodíka

Podľa tejto teórie, o ktorej sme informovali aj my prostredníctvom tohto článku, malo ísť pôvodne o kus zmrznutého molekulárneho vodíka. Inými slovami, vedci sa domnievali, že ide o vesmírny ľadovec s dĺžkou približne 800 m, ktorý zvláštnym tvarom pripomínal „podlhovastú cigaretu“.

1I /’Oumuamua je prvý medzihviezdny objekt, ktorý preletel slnečnou sústavou. Svedčí o tom aj jeho názov, kde písmeno „I“ značí, že ide o „interstelárny“ objekt, a číslica 1 znamená vôbec prvý objekt takéhoto druhu.

Umelecká predstava odplyňovania vesmírneho ľadovca Oumuamua. Zdroj: ESA/Hubble, NASA, ESO, M. Kornmesser

O jeho pôvode a zložení sa doteraz vedie množstvo diskusií. Podľa prvých odhadov malo ísť o kométu, čo ale vylučoval fakt, že nemá chvost. Neskôr sa začali vynárať špekulácie, že 1I /’Oumuamua je asteroid, ale jeho tvar nebol zhodný s bežne pozorovanými asteroidmi. Iné štúdie naopak naznačovali, že ide o fragment väčšej dezintegrovanej medzihviezdnej kométy a azda tou najsľubnejšou bola už spomínaná teória, podľa ktorej ide o kus vesmírneho ľadovca.

Najnovšia štúdia, ktorú realizovali vedci z centra pre astrofyziku Harvard & Smithsonian a Kórejského astronomického a vesmírneho vedeckého inštitútu KASI, 1I /’Oumuamua nie je kus zmrznutého molekulárneho vodíka.

Vedci uvádzajú, že vesmírne objekty tvorené zo zmrznutého molekulárneho vodíka nedokážu „prežiť“ cestu, ktorá pravdepodobne trvala niekoľko stoviek miliónov rokov, nakoľko sa odparujú až príliš rýchlo.

Vodíkové ľadovce vznikajú v molekulárnych mrakoch

Vodíkové ľadovce podľa Loeba s najväčšou pravdepodobnosťou vznikajú v oblastiach s veľmi vysokou hustotou plynu, akými sú napríklad obrovské molekulárne oblaky. Podľa akceptovanej fyzikálnej teórie vznikajú tuhé vesmírne telesá s podobným rozmerom ako má 1I /’Oumuamua  najskôr vytvorením malých zŕn s veľkosťou rádovo niekoľko mikrometrov, ktoré sa na seba postupne nabaľujú prostredníctvom „lepivých kolízií“.

Avšak v oblastiach s vysokou hustotou plynu môže kolízne zahrievanie vytvorené zrážkami plynu rýchlo sublimovať vodíkový plášť na zrnách a zabrániť tak ich ďalšiemu rastu.

Vedci skúmali rozpad vodíkového ľadovca aj prostredníctvom iných vesmírnych javov ako napríklad kozmickým žiarením. Podľa nich má však tepelná sublimácia vytvorená kolíznym zahrievaním pre vodíkové ľadovce najničivejšie účinky.

„Tepelná sublimácia vytvorená kolíznym zahrievaním v obrovských molekulárnych mrakoch by dokázala zničiť molekulárne vodíkové ľadovce veľkosťou podobné Oumuamua ešte skôr ako uniknú do medzihviezdneho priestoru“ uviedol Loeb.

Tieto závery jednoznačne vyvracajú teóriu, podľa ktorej je Oumuamua vesmírny ľadovec, ktorý vznikol v obrovskom molekulárnom mraku.

Pôvod 1I /’Oumuamua tak aj naďalej zostáva záhadou a predmetom výskumov. Objasniť pôvod tohto vesmírneho cestovateľa môže aj v poradí druhé detegované medzihviezdne teleso v našej slnečnej sústave. Tým je kométa 2I/Borisov, ktorá dosahuje rýchlosť až 150 000 kilometrov za hodinu a svojím sfarbením a chemickým zložením sa podobá na kométy pochádzajúce zo vzdialeného Oortovho oblaku.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda