V tomto texte boli použité materiály TASR.

NATO zjavne stojí na prahu zásadnej zmeny svojej bezpečnostnej doktríny. Kým doterajšia reakcia na kybernetické útoky, sabotáže či iné prejavy hybridnej vojny bola prevažne defenzívna, atmosféra naprieč Alianciou sa mení. Admirál Giuseppe Cavo Dragone pre Financial Times jasne naznačil, že orientácia na pasívnu reakciu prestáva stačiť a NATO čoraz otvorenejšie zvažuje prístup, ktorý by mal charakter skutočnej odvetrávajúcej stratégie.

„Skúmame všetky možnosti… V oblasti kybernetiky sme skôr reaktívni. Uvažujeme o tom, že by sme boli agresívnejší a proaktívnejší namiesto reaktívneho prístupu,“ uviedol Dragone.

Freekpik (Úprava redakcie)

Európa pod tlakom rastúcej hybridnej aktivity

Kontinent pritom čelí sérii incidentov, ktoré sa stali akousi novou normalitou. Od poškodzovania podmorských káblov v Baltskom mori až po sofistikované kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. Mnohé z nich sú spájané s Ruskou federáciou, pri iných je zodpovednosť menej jasná, čo prirodzene zvyšuje napätie a neistotu.

Východoeurópske členské krajiny NATO, ktoré dlhodobo upozorňujú na agresívne taktiky Moskvy, teraz ešte ráznejšie apelujú na to, aby Aliancia prestala byť len pozorovateľom a v prípade potreby dokázala aktívne odradiť protivníka. Nejde však len o kybernetické operácie. Pri fyzických sabotážiach či narúšaní vzdušného priestoru pomocou dronov je identifikácia páchateľa aj primeraná reakcia oveľa komplikovanejšia.

„Ak budeme naďalej len reagovať, len povzbudíme Rusko, aby pokračovalo vo svojich pokusoch a naďalej nám ubližovalo. Obzvlášť keď je hybridná vojna asymetrická – ich to stojí málo, nás veľa. Musíme sa snažiť byť vynaliezavejší,“ upozornil predstaviteľ jednej z pobaltských krajín.

Preventívne operácie a nová doktrína odstrašovania

Proaktívnejšia stratégia môže podľa Dragoneho zahŕňať aj kroky, ktoré by ešte donedávna zaznievali len na okraji expertnej debaty. Jedným z príkladov je možnosť preventívneho úderu v kybernetickej oblasti, ktorý by sa v špecifických prípadoch mohol považovať za obranné opatrenie.

Takýto prístup však naráža na celé spektrum otázok, od právneho rámca cez jurisdikciu až po samotnú realizáciu. „Jednou z možností by mohlo byť zaujať agresívnejší postoj v porovnaní s agresivitou našej protistrany. (Otázky, ktoré sa tým vynárajú, sú) právny rámec, rámec jurisdikcie, (či) kto to bude robiť,“ dodáva Dragone.

NATO však už ukázalo, že posilnenie odstrašovania môže fungovať aj bez eskalácie. Začiatkom roka spustilo operáciu Baltic Sentry, v rámci ktorej v Baltskom mori pravidelne hliadkujú lode, lietadlá a námorné drony. Intervencia reagovala na opakované poškodzovanie káblov loďami spájanými s ruskou „tieňovou flotilou“. Od jej spustenia sa podľa Dragoneho incidenty neobjavili. „Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič nestalo. To znamená, že táto odstrašujúca taktika funguje.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky