Kozmická sonda Voyager 2, putujúca vesmírom už viac ako 40 rokov, koncom minulého roka dosiahla okraj slnečnej sústavy. Pri prechode hraničným pásmom však zaznamenala teplotu takmer 50 000 °C. Sonda tak potvrdila predpoklady vedcov – slnečnú sústavu obaľuje ohňová stena, ktorú tvorí plazma, píše portál Futurism.

Vedci o hranici medzi slnečnou sústavou a otvoreným vesmírom vedeli už roky. V posledných týždňoch sa o téme začína čoraz viac hovoriť, keďže sonda Voyager 2 túto hranicu nedávno dosiahla. Objav sa dá prirovnať k bubline okolo celej slnečnej sústavy.

Slnko totiž vrhá prúdy slnečného vetra do všetkých smerov, a tak okolo nás vytvára heliosféru ako štít, ktorý blokuje takmer tri štvrtiny nebezpečných kozmických lúčov. Bez heliosféry by tieto lúče dopadali na Zem a na našej planéte by sa pravdepodobne neobjavil život.

NASA: Infografika k misiám Voyager

Vedci majú teraz vďaka sonde o niečo viac rozšírené vedomosti. Oblasť vonkajšieho okraja nášho ochranného štítu je tvorená slnečným vetrom, ktorý sa na hranici stretáva s medzihviezdnou plazmou.

Plazma, ktorá je často označovaná ako štvrté skupenstvo hmoty, tvorí 99 % celého pozorovateľného vesmíru. V skutočnosti je to vysoko ionizovaný plyn, ktorý môžeš pozorovať napríklad na oblohe v podobe blesku, polárnej žiary alebo aj hviezd. Plazma sa nachádza v priestore medzi hviezdami a je z nej zložený aj slnečný vietor.

NASA

Ochranný štít zložený z extrémne horúcej plazmy má nízku hustotu, vďaka čomu cez ňu mohla sonda Voyager 2 prejsť bez akýchkoľvek problémov. Podľa zistení sondy má však oveľa vyššiu teplotu ako si vedci mysleli. Pohybuje sa v rozmedzí 30 000 – 50 000 °C, zatiaľ čo modely a pozorovania vedcov predpovedali viac ako o polovicu nižšie teploty.

Anton Petrov, učiteľ matematiky a informatiky a youtuber v jednej osobe, tento jav vo svojom videu nižšie vysvetľuje. Hovorí, že táto ohnivá stena sa dá považovať za skutočnú fyzickú bariéru horúcej plazmy proti kozmickému žiareniu.

V súčasnosti je zatiaľ bezpredmetné riešiť, ako môže táto stena horúcej plazmy v budúcnosti ovplyvniť naše medzihviezdne cestovanie. Kým sa ale jedného dňa dostaneme za hranice slnečnej sústavy, bude potrebné zistiť, ako táto ohnivá stena ovplyvní živé ľudské bytosti.

Obidve sondy – Voyager 1 a 2 ňou síce prešli v poriadku, ale pre ľudí to nemusí byť také jednoduché. Isté je, že priestor za „kozmickým pobrežím“ je veľmi zaujímavý na skúmanie. Ohnivou plazmatickou stenou sa totiž končí prostredie vytvorené našim Slnkom a začína sa obrovský oceán medzihviezdneho priestoru.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda