Sondy Voyager z NASA sú najdôležitejšími kozmickými loďami v histórii s dôkazmi o našej existencii. Stojí za nimi ohromný príbeh

Čas človeka na našej planéte raz vyprší a kvôli zmenám vo vesmíre zomierajúce Slnko pohltí Zem horúcou plazmou. Tento katastrofický scenár nám zatiaľ nehrozí najbližších niekoľko stoviek miliónov rokov, no aspoň sme o nás dali vesmíru vedieť. Skrz priestor budú ešte dlho putovať správy, ktoré boli vyslané pred desiatkami rokov pomocou rakiet Voyager 1 a 2.

Vesmírna agentúra NASA sa pred pár desiatkami rokov rozhodla zanechať správu o existencii ľudstva, ktorú do vesmíru vyniesla dvojica identických rakiet. Voyager 1 a Voyager 2 začali svoju púť pred 40 rokmi a boli vypustené len s niekoľkodňovým rozdielom. Ich najcennejším nákladom sú zlaté platne so záznamami zvukov, obrazov a iných základných informácií z nášho sveta. Tieto správy už takmer pol storočie letia vesmírom. Hlavnou myšlienkou celého projektu bolo, že ich jedného dňa môže objaviť a dekódovať vzdialená neznáma civilizácia, teda mimozemšťania. Detaily o týchto misiách zachytil aj dokumentárny film „The Farthest“, ktorý mal premiéru len nedávno. Informácie o zrejme najväčšom projekte v histórii ľudstva ti však prinášame aj my a viac sa už dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

NASA mala v roku 1972 na celý projekt k dispozícii rozpočet vo výške viac ako 725 miliónov eur. V dnešných ekonomických podmienkach by to predstavovalo neuveriteľných 4,2 miliardy eur.

zdroj fotografie: NASA

Plánom bolo detailne preskúmať našu vesmírnu sústavu a zarovnanie planét do jednej línie, ktoré sa deje len raz za 176 rokov. Vedci sa pomocou tohto projektu chceli dostať aj bližšie k Uránu a Neptúnu. Väčšiu rýchlosť kozmickej lode mala zabezpečiť gravitácia planét.

zdroj: „The Farthest“

Inžinieri mali pri vývoji obavy, že radiácia Jupitera môže výrazne skrátiť a ovplyvniť fungovanie sondy. Rozhodli sa tak elektroniku a všetky dôležité komponenty zatieniť a uzemniť hliníkovou fóliou, ktorú má každý z nás v kuchyni. Na prekvapenie to fungovalo.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Do vesmíru najprv letela raketa Voyager 2, ktorá bola odpálená 20. augusta 1977. Jeho dvojča, Voyager 1, vyletel do vesmíru o pár dní neskôr, konkrétne 5. septembra.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Vedci vo filme „The Farthest“ vysvetlili dôvod, prečo sa raketa Voyager 1 pohybovala rýchlejšie a nakoniec predbehla Voyager 2.

zdroj: „The Farthest“

Nenechaj si ujsť
NASA hľadá niekoho, kto nás ochráni pred mimozemšťanmi. Dá mu plat so 6-miestnou cifrou

Všetci zainteresovaní sa o úspech projektu poriadne obávali. Problémy nastali s hlavným počítačom, ktorý bol kvôli nečakaným vibráciám rakety „odstavený“ aj niekoľko dní. Našťastie sa všetko vyriešilo opravou softvéru.

zdroj fotografie: Smithsonian National Air and Space Museum

Kvapalné palivo unikalo počas štartu z nádrže rakety Voyager 1, čo spôsobilo jej mierne vychýlenie. Do správnej dráhy letu sa však dostala po spálení prídavného paliva.

zdroj: „The Farthest“

Dvojica kozmických lodí Voyager zachytila pri prelete aj snímky Jupitera. Dovtedy nikto nikdy takého zábery nevidel.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Fotoaparát zachytil aj jeho mesiace, vrátane Európy. Na tomto mesiaci sa nachádza hrubá ľadová vrstva, ktorá pod sebou skrýva ohromné množstvo vody. Dokonca je jej viac ako tu na Zemi.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Voyagerom sa podarilo vytvoriť aj skvelé fotky Saturnu.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Nezabudlo sa ani na jeho mesiac Titan, ktorý je podobný našej planéte. Okrem veľkosti ho s ňou spája aj vlastná atmosféra a dostatok uhlíka.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Voyageru 2 sa ako prvému lietajúcemu zariadeniu podarilo zachytiť podobu Uránu. Ukázalo sa, že táto planéta je na jednej strane podivne zakončená, čo si vedci nevedia vysvetliť.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

V jeho okolí lietajú desiatky mesiacov.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Prstence Uránu sú zložené z ľadových a prachových častí.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Voyager 2 ako zatiaľ jediná sonda prelietala aj popri vzdialenom Neptúne.

zdroj fotografie: NASA

…a zachytila obrovskú búrku.

zdroj: „The Farthest“

Fotoaparátu sa podarilo zachytiť aj jeho ľadový mesiac Triton. Jeho povrch obsahuje mnoho dusíkových gejzírov.

zdroj fotografie: NASA/JPL/USGS

Hlavná úloha oboch sond sa skončila už pred 10 rokmi, no oni stále pokračujú vo svojej ceste a dostali sa až za hranice našej slnečnej sústavy.

zdroj fotografie: NASA/ESA/G. Bacon

Skvelou správou ale je, že kozmické lode stále komunikujú s vedcami aj napriek vzdialenosti väčšej ako 17 miliárd kilometrov. Správy obsahujú dáta o nástrojoch, ktoré sú stále zapnuté a funkčné.

zdroj fotografie: NASA

Ohromný dolet „na jedno natankovanie“ inžinieri dosiahli využitím plutónia-238, ktoré je výplodom Studenej vojny. Vďaka tomu majú Voyager 1 a 2 aj po 40 rokoch dostatok energie.

zdroj fotografie: Department of Energy

Nenechaj si ujsť
Progresívna spoločnosť SpaceX a jej úspechy, o ktorých sa konkurencii ani len nesnívalo. Toto je naša budúcnosť

Plutónium obklopujú špeciálne materiály, ktoré dokážu premieňať produkované teplo na elektrinu. Len pri štarte do bolo možné získať výkon 420 W. Rozpad tohto materiálu sa deje po zhruba 87 rokoch, a tak v súčasnosti dokážu 3 zdroje v každom z dvoch Voyagerov produkovať asi tretinu pôvodného výkonu.

zdroj: „The Farthest“

Aj po strate energie z tohto zdroja však budú zrejme obe sondy pokračovať vo svojej ceste vesmírnym priestorom a niesť na palube zlaté platne.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Na obale každej z nich sú inštrukcie k využitiu stylusu pre načítanie nahraných informácii. Pokyny nie sú písané v angličtine a ani v inom jazyku. Vedci ich napísali pomocou matematických pojmov, ktorým by mohla vzdialená civilizácia porozumieť.

zdroj fotografie: NASA

„Z dlhodobého hľadiska môžu byť tieto platne jediným dôkazom o našej existencii“ – Frank Drake, člen tímu, ktorý vyvíjal zlaté platne.

zdroj fotografie: NASA/Flickr

Správu na nich zanechal aj bývalý americký prezident, Jimmy Carter. „Toto je dar z malého, vzdialeného sveta, zbierka našich zvukov, našej vedy, obrazov, hudby a našich pocitov. Pokúšame sa prežiť náš čas, aby sme mohli žiť v tom vašom.“

zdroj fotografie: Library of Congress

Posolstvo kozmických lodí Voyager 1 a Voyager 2 je skutočne hlboké. Ešte pred zánikom našej civilizácie sa tak NASA postarala o to, aby sa o nás niekto „tam vonku“ dozvedel aj po dlhom čase. Úspech projektov predčilo už len prekonanie hranice našej slnečnej sústavy a sondy si tak môžu letieť ďalej medzi hviezdy. Myslíš, že ich raz niekto objaví a pomocou zlatých platní sa o nás dozvie?

Čítajte viac z kategórie: Novinky