?as ?loveka na na?ej planéte raz vypr?í a kvôli zmenám vo vesmíre zomierajúce Slnko pohltí Zem horúcou plazmou. Tento katastrofický scenár nám zatia? nehrozí najbli??ích nieko?ko stoviek miliónov rokov, no aspo? sme o nás dali vesmíru vedie?. Skrz priestor budú e?te dlho putova? správy, ktoré boli vyslané pred desiatkami rokov pomocou rakiet Voyager 1 a 2.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Vesmírna agentúra NASA sa pred pár desiatkami rokov rozhodla zanecha? správu o existencii ?udstva, ktorú do vesmíru vyniesla dvojica identických rakiet. Voyager 1 a Voyager 2 za?ali svoju pú? pred 40 rokmi a boli vypustené len s nieko?kod?ovým rozdielom. Ich najcennej?ím nákladom sú zlaté platne so záznamami zvukov, obrazov a iných základných informácií z ná?ho sveta. Tieto správy u? takmer pol storo?ie letia vesmírom. Hlavnou my?lienkou celého projektu bolo, ?e ich jedného d?a mô?e objavi? a dekódova? vzdialená neznáma civilizácia, teda mimozem??ania. Detaily o týchto misiách zachytil aj dokumentárny film ?The Farthest?, ktorý mal premiéru len nedávno. Informácie o zrejme najvä??om projekte v histórii ?udstva ti v?ak priná?ame aj my a viac sa u? dozvie? v nasledujúcich riadkoch.

NASA mala v roku 1972 na celý projekt k dispozícii rozpo?et vo vý?ke viac ako 725 miliónov eur. V dne?ných ekonomických podmienkach by to predstavovalo neuverite?ných 4,2 miliardy eur.

zdroj fotografie: NASA

Plánom bolo detailne preskúma? na?u vesmírnu sústavu a zarovnanie planét do jednej línie, ktoré sa deje len raz za 176 rokov. Vedci sa pomocou tohto projektu chceli dosta? aj bli??ie k Uránu a Neptúnu. Vä??iu rýchlos? kozmickej lode mala zabezpe?i? gravitácia planét.

zdroj: ?The Farthest?

In?inieri mali pri vývoji obavy, ?e radiácia Jupitera mô?e výrazne skráti? a ovplyvni? fungovanie sondy. Rozhodli sa tak elektroniku a v?etky dôle?ité komponenty zatieni? a uzemni? hliníkovou fóliou, ktorú má ka?dý z nás v kuchyni. Na prekvapenie to fungovalo.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Do vesmíru najprv letela raketa Voyager 2, ktorá bola odpálená 20. augusta 1977. Jeho dvoj?a, Voyager 1, vyletel do vesmíru o pár dní neskôr, konkrétne 5. septembra.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Vedci vo filme ?The Farthest? vysvetlili dôvod, pre?o sa raketa Voyager 1 pohybovala rýchlej?ie a nakoniec predbehla Voyager 2.

zdroj: ?The Farthest?

Nenechaj si ujs?
NASA h?adá niekoho, kto nás ochráni pred mimozem??anmi. Dá mu plat so 6-miestnou cifrou
V?etci zainteresovaní sa o úspech projektu poriadne obávali. Problémy nastali s hlavným po?íta?om, ktorý bol kvôli ne?akaným vibráciám rakety ?odstavený? aj nieko?ko dní. Na??astie sa v?etko vyrie?ilo opravou softvéru.

zdroj fotografie: Smithsonian National Air and Space Museum

Kvapalné palivo unikalo po?as ?tartu z nádr?e rakety Voyager 1, ?o spôsobilo jej mierne vychýlenie. Do správnej dráhy letu sa v?ak dostala po spálení prídavného paliva.

zdroj: ?The Farthest?

Dvojica kozmických lodí Voyager zachytila pri prelete aj snímky Jupitera. Dovtedy nikto nikdy takého zábery nevidel.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Fotoaparát zachytil aj jeho mesiace, vrátane Európy. Na tomto mesiaci sa nachádza hrubá ?adová vrstva, ktorá pod sebou skrýva ohromné mno?stvo vody. Dokonca je jej viac ako tu na Zemi.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Voyagerom sa podarilo vytvori? aj skvelé fotky Saturnu.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Nezabudlo sa ani na jeho mesiac Titan, ktorý je podobný na?ej planéte. Okrem ve?kosti ho s ?ou spája aj vlastná atmosféra a dostatok uhlíka.

zdroj fotografie: NASA/JPL

Voyageru 2 sa ako prvému lietajúcemu zariadeniu podarilo zachyti? podobu Uránu. Ukázalo sa, ?e táto planéta je na jednej strane podivne zakon?ená, ?o si vedci nevedia vysvetli?.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

V jeho okolí lietajú desiatky mesiacov.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Prstence Uránu sú zlo?ené z ?adových a prachových ?astí.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Voyager 2 ako zatia? jediná sonda prelietala aj popri vzdialenom Neptúne.

zdroj fotografie: NASA

…a zachytila obrovskú búrku.

zdroj: ?The Farthest?

Fotoaparátu sa podarilo zachyti? aj jeho ?adový mesiac Triton. Jeho povrch obsahuje mnoho dusíkových gejzírov.

zdroj fotografie: NASA/JPL/USGS

Hlavná úloha oboch sond sa skon?ila u? pred 10 rokmi, no oni stále pokra?ujú vo svojej ceste a dostali sa a? za hranice na?ej slne?nej sústavy.

zdroj fotografie: NASA/ESA/G. Bacon

Skvelou správou ale je, ?e kozmické lode stále komunikujú s vedcami aj napriek vzdialenosti vä??ej ako 17 miliárd kilometrov. Správy obsahujú dáta o nástrojoch, ktoré sú stále zapnuté a funk?né.

zdroj fotografie: NASA

Ohromný dolet ?na jedno natankovanie? in?inieri dosiahli vyu?itím plutónia-238, ktoré je výplodom Studenej vojny. V?aka tomu majú Voyager 1 a 2 aj po 40 rokoch dostatok energie.

zdroj fotografie: Department of Energy

Nenechaj si ujs?
Progresívna spolo?nos? SpaceX a jej úspechy, o ktorých sa konkurencii ani len nesnívalo. Toto je na?a budúcnos?
Plutónium obklopujú ?peciálne materiály, ktoré doká?u premie?a? produkované teplo na elektrinu. Len pri ?tarte do bolo mo?né získa? výkon 420 W. Rozpad tohto materiálu sa deje po zhruba 87 rokoch, a tak v sú?asnosti doká?u 3 zdroje v ka?dom z dvoch Voyagerov produkova? asi tretinu pôvodného výkonu.

zdroj: ?The Farthest?

Aj po strate energie z tohto zdroja v?ak budú zrejme obe sondy pokra?ova? vo svojej ceste vesmírnym priestorom a nies? na palube zlaté platne.

zdroj fotografie: NASA/JPL-Caltech

Na obale ka?dej z nich sú in?trukcie k vyu?itiu stylusu pre na?ítanie nahraných informácii. Pokyny nie sú písané v angli?tine a ani v inom jazyku. Vedci ich napísali pomocou matematických pojmov, ktorým by mohla vzdialená civilizácia porozumie?.

zdroj fotografie: NASA

?Z dlhodobého h?adiska mô?u by? tieto platne jediným dôkazom o na?ej existencii? – Frank Drake, ?len tímu, ktorý vyvíjal zlaté platne.

zdroj fotografie: NASA/Flickr

Správu na nich zanechal aj bývalý americký prezident, Jimmy Carter. ?Toto je dar z malého, vzdialeného sveta, zbierka na?ich zvukov, na?ej vedy, obrazov, hudby a na?ich pocitov. Pokú?ame sa pre?i? ná? ?as, aby sme mohli ?i? v tom va?om.?

zdroj fotografie: Library of Congress

Posolstvo kozmických lodí Voyager 1 a Voyager 2 je skuto?ne hlboké. E?te pred zánikom na?ej civilizácie sa tak NASA postarala o to, aby sa o nás niekto ?tam vonku? dozvedel aj po dlhom ?ase. Úspech projektov pred?ilo u? len prekonanie hranice na?ej slne?nej sústavy a sondy si tak mô?u letie? ?alej medzi hviezdy. Myslí?, ?e ich raz niekto objaví a pomocou zlatých platní sa o nás dozvie?

Aká je tvoja reakcia?
Milujem to
67%
Páči sa mi to
33%
Chcem to
0%
Mám to
0%
Nepáči sa mi to
0%
Neznášam to
0%
O autorovi
Matúš Mitro
Milovník nových technológií, obzvlášť tých zo sveta smartfónov, ktoré mu učarovali už poriadne dávno. Má rád dobrú hudbu, nepohrdne kvalitným filmom, ale ani debatou o rôznych inováciách. Kontakt: [email protected]