Po vypustení tejto sondy v auguste 1977 sa začala jej cesta vesmírom, ktorá vedcov prekvapuje aj o 41 rokov neskôr. Vesmírna agentúra NASA oznámila, že sa Voyager 2 dostal za hranice našej heliosféry a pokračuje do hlbšieho vesmíru, pričom stále posiela vedcom dáta.

Naša Zem je od Slnka vzdialená zhruba 94,5 miliónov kilometrov, čo je až približne 190-krát menšia vzdialenosť, akú doteraz prešla sonda Voyager 2. Tá bola svojho času kľúčom k skúmaniu okolitého vesmíru, no po rokoch sa vzdialila až na hranicu, ktorú pred ňou prekonala len sonda Voyager 1. Teraz sa však aj jej súrodenec ocitá pod paľbou vysoko-energetických častíc z medzihviezdneho priestoru. Práve to pomohlo vedcom určiť, že sa Voyager 2 už od 5. novembra nachádza v tomto pásme.

Ďalší historický úspech sondy Voyager

Narozdiel od Voyageru 1 má Voyager 2 veľkú výhodu v tom, že na jeho palube stále funguje PLS (Plasma Science Experiment). Pomocou tohto nástroja môžu vedci skúmať, čo sa nachádza vôkol sondy aj v medzihviezdnom priestore. Hoci Voyager 2 je už teraz vo vesmíre 41 rokov, jeho životnosť sa pomaly kráti. Dostať sa k hranici solárneho systému, kde sa nachádza mračno Oort Cloud a kométy obiehajúce okolo Slnka aj ďaleko za Plutom, potrvá sonde ešte zhruba ďalších 300 rokov. Pokiaľ by však mala sonda úplne opustiť náš solárny systém a vydať sa do hlbokého vesmíru, potrebuje na to ešte 30 000 rokov.

Nenechaj si ujsť
Nové zistenia o vesmíre môžu zmeniť teórie, ktorým sme doteraz verili

Takúto obrovskú cestu ale rozhodne nemôže prežiť. Ako sa vzďaľuje od Slnka, tak už teraz jej chýba dostatok energie pre napájanie všetkých systémov. V budúcnosti budú musieť vedci urobiť ešte ráznejšie rozhodnutia a minimalizovať spotrebu vypnutím ďalších súčastí. Ani to však zrejme nezabráni tomu, aby jedného dňa prestal Voyager 2 nadobro pracovať. Vedci dúfajú, že sa im misiu podarí predĺžiť do roku 2027, kedy bude sonda vo vesmíre 50 rokov, čo by bol historický úspech. Pripomeňme si však, že obe dcérske sondy na svojej palube nesú okrem vedeckých nástrojov aj zlaté dosky so základnými informáciami o živote na Zemi.

V prípade, že by niektorú z nich objavila mimozemská civilizácia, môže si vypočuť zvuky, vidieť obrázky a získať informácie o našej planéte z roku 1977. Popritom sú vedcom stále odosielané rôzne údaje, z ktorých môžu zistiť informácie o okolitom vesmíre. Ostáva tak len dúfať, že sa tak dlhá cesta Voyageru 2 ešte predĺži aspoň o pár rokov, aby mohli výskumníci zozbierať čo najviac dôležitých údajov. Potom sondu čaká už len pustá a bezcieľna cesta v hlbokom vesmíre.