Keď sa astronómovia snažili trojrozmerne zmapovať Mliečnu cestu pomocou európskeho vesmírneho observatória Gaia, narazili na čosi, čo sme doteraz nikdy nevideli. Našu vlastnú galaxiu obklopujú obrovské vesmírne fosílie, ktoré sú staré miliardy rokov, informuje Sciencealert.

Vedcov aj tak neprekvapili

Tieto obrovské štruktúry materiálu identifikoval tím vedcov pod vedením astronóma Chervina Laporteho z Barcelonskej univerzity v Španielsku, pričom používali práve dáta z vesmírneho observatória Gaia, ktoré meria pozície hviezd pomocou sledovania ich vzájomného pohybu.

„Oznamujeme objav niekoľkých pôvodne nedetegovaných vlákien, ktoré pretínajú vonkajší disk (Mliečnej cesty) vo vysoko vyhynutých regiónoch“, vysvetľuje tím vo svojej štúdii a dodáva, že sa zrejme jedná o excitovaný materiál vonkajšieho disku, ktorý rozvírili zrážky so satelitnými galaxiami a momentálne je vo fáze miešania.

Aj keď sme však doteraz takéto štruktúry nenašli, vedcov tak úplne neprekvapili, pretože simulácie zrážok Mliečnej cesty so satelitnými galaxiami ich existenciu predpovedali. Vedci tiež dodávajú, že vďaka pomerne miernejšiemu prostrediu ostávajú tieto vesmírne fosílie dávnych zrážok pohromade aj miliardy rokov.

Je ich však priveľa

Ako ale ďalej vysvetľuje Royal Astronomical Society, našu galaxiu obklopuje akosi priveľa takýchto vlákien – oveľa viac, než predpovedali počítačové modely. Jedným vysvetlením je podľa tímu to, že sa jedná o ramená našej galaxie, ktoré boli excitované v rôznych časoch interakciami so satelitnými galaxiami.

Jedným z vysvetlením je aj možnosť, že ide o priamy pozostatok kolízie s galaxiou. Podobné podivnosti sme totiž už v našej galaxii zaznamenali, ako napríklad aj jej celkový tvar, ktorý je nezmyselne zakrivený a ako sa ukázalo, tiež je spôsobený interakciou so satelitnou galaxiou.

Kolízie s menšími satelitnými galaxiami môžu podľa odborníkov spôsobovať narušenia, ktoré sa následne Mliečnou cestou šíria podobne, ako vlnky na vode. Astronómovia chcú však vykonať ďalšie, presnejšie pozorovania tohto regiónu a s presnosťou určiť, ktorá z možností vzniku spomínaných štruktúr je najpravdepodobnejšia.

Výnimočné observatórium v kozme

„Tento región Mliečnej cesty ostal typicky málo prebádaný kvôli prachu, ktorý vážne zahaľuje väčšinu galaktickej roviny. Aj keď ale prach ovplyvňuje jas hviezdy, jej pohyb ostáva nezmenený a boli sme veľmi nadšení, keď nám dokázala Gaia svojimi dátami pomôcť odhaliť vláknové štruktúry,“ dodáva nadšene Laporte.

Toto výnimočné observatórium dostala do kozmu Európska vesmírna agentúra pomocou ruskej rakety Sojuz ešte v roku 2013 a momentálny sa nachádza na libračnom bode L2 medzi Slnkom a Zemou, odkiaľ má dobrý výhľad na okolitý vesmír a neovplyvňujú ho zemské rušenia.

Na rovnaký libračný bod sa chystá aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorého štart padá vďaka odkladom práve na Vianoce, 24. decembra. Ten má hneď niekoľko misií a po štarte nejakú dobu potrvá, kým sa rozbalí, no môže zásadne pomôcť aj s objasňovaním podstaty našej vlastnej galaxie.