Od poslednej návštevy planéty Venuša ubehlo už tridsať rokov a podľa vesmírnej agentúry NASA je najvyšší čas, aby sme sa k nej opätovne vrátili. Planéta s množstvom sopiek, horúcou klímou a obrovskými horami skrýva stále množstvo tajomstiev, ktoré sa nám nepodarilo odkryť.

Predpokladá sa, že planéta mohla byť v minulosti podobná Zemi a v určitom momente mohla mať na svojom povrchu vhodné prostredie na výskyt vody. V súčasnosti je však jej amosféra tvorená prevažne CO2, čo vytvára obrovský skleníkový efekt, ktorý ženie teploty na povrchu až k hranici 480 stupňov Celzia.

Cesta za poznaním

Vedúca skupiny VEXAG (Venus Exploration Analysis Group), Sue Smrekar chce zistiť, čo všetko predchádzalo tomu, že sa z pomerne pohostinnej krajiny stalo niečo, kde by dnes neprižila žiadna živá bytosť.

Tieto informácie by pritom mohli byť zásadné aj pre našu planétu, nakoľko množstvo koncentrácie skleníkových plynov neustále stúpa a príroda postupne začína dvíhať varovný prst.

Sledovať túto planétu z jej povrchu je vzhľadom k teplotám veľmi náročné (sovietska sonda dokázala prežiť len 127 minúť), preto bude celké pozorovanie prebiehať len z bezpečnej orbitálnej vzdialenosti.

S využitím radarov a spektroskopov sa budú môcť určiť rôzne ukazovatele, na základe ktorých možno vyvodiť možný scenár formovania planéty. Pravdou je, že o povrchu Venuše vieme stále veľmi málo a ide skôr len o domnienky.

Ďalšie možnosti merania

Teplovzdušné balóny

Obrovské balóny naplnené teplým vzduchom a so seizometrom na palube mohli byť ďalším prostriedkom k tomu, ako vykonať merania najteplejšej planéte v slnečnej sústave. Tie by mohli operovať v horných vrstvách atmosféry, kde je teplota prijateľná (podobná tej na Zemi) a navyše ide o miesto, ktoré je oveľa bližšie k povrchu ako orbit.

NASA/JPL-Caltech

Pomocou seizometra a následného zachytávania infrazvuku by sa mohla zisťovať seizmická aktivita na tejto planéte, nakoľko otrasy zeme prechádzajú aj do okolia a pomocou dostatočne citlivých prístrojov ich je možné zachytiť (podobné pokusy sa vykonávajú aj na Zemi).

Sondy na povrchu 

Síce prístroje a sondy na povrchu Venuše neprežijú dlho, NASA sa intenzívne zaujíma o vytvorenie technológie, ktorá by tento proces aspoň značne oddialila. Cieľom je dosiahnuť niekoľkodňovú výdrž prístrojov, aby bol možný odber a následná analýza vzoriek z povrchu planéty.

NASA

Misia na Venušu však nepatrí medzi prvoradé, takže akýkoľvek dátum je dnes veľkou neznámou. Ešte predtým NASA navštívi opätovne Mesiac a spoločne so SpaceX sa predtým možno stihne ešte navštíviť ďalšia zaujímavá planéta – Mars.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda