Od poslednej návštevy planéty Venuša ubehlo už tridsať rokov a podľa vesmírnej agentúry NASA je najvyšší čas, aby sme sa k nej opätovne vrátili. Planéta s množstvom sopiek, horúcou klímou a obrovskými horami skrýva stále množstvo tajomstiev, ktoré sa nám nepodarilo odkryť.
Predpokladá sa, že planéta mohla byť v minulosti podobná Zemi a v určitom momente mohla mať na svojom povrchu vhodné prostredie na výskyt vody. V súčasnosti je však jej amosféra tvorená prevažne CO2, čo vytvára obrovský skleníkový efekt, ktorý ženie teploty na povrchu až k hranici 480 stupňov Celzia.
Cesta za poznaním
Vedúca skupiny VEXAG (Venus Exploration Analysis Group), Sue Smrekar chce zistiť, čo všetko predchádzalo tomu, že sa z pomerne pohostinnej krajiny stalo niečo, kde by dnes neprižila žiadna živá bytosť.
Tieto informácie by pritom mohli byť zásadné aj pre našu planétu, nakoľko množstvo koncentrácie skleníkových plynov neustále stúpa a príroda postupne začína dvíhať varovný prst.
Sledovať túto planétu z jej povrchu je vzhľadom k teplotám veľmi náročné (sovietska sonda dokázala prežiť len 127 minúť), preto bude celké pozorovanie prebiehať len z bezpečnej orbitálnej vzdialenosti.
S využitím radarov a spektroskopov sa budú môcť určiť rôzne ukazovatele, na základe ktorých možno vyvodiť možný scenár formovania planéty. Pravdou je, že o povrchu Venuše vieme stále veľmi málo a ide skôr len o domnienky.
Ďalšie možnosti merania
Teplovzdušné balóny
Obrovské balóny naplnené teplým vzduchom a so seizometrom na palube mohli byť ďalším prostriedkom k tomu, ako vykonať merania najteplejšej planéte v slnečnej sústave. Tie by mohli operovať v horných vrstvách atmosféry, kde je teplota prijateľná (podobná tej na Zemi) a navyše ide o miesto, ktoré je oveľa bližšie k povrchu ako orbit.

Pomocou seizometra a následného zachytávania infrazvuku by sa mohla zisťovať seizmická aktivita na tejto planéte, nakoľko otrasy zeme prechádzajú aj do okolia a pomocou dostatočne citlivých prístrojov ich je možné zachytiť (podobné pokusy sa vykonávajú aj na Zemi).
Sondy na povrchu
Síce prístroje a sondy na povrchu Venuše neprežijú dlho, NASA sa intenzívne zaujíma o vytvorenie technológie, ktorá by tento proces aspoň značne oddialila. Cieľom je dosiahnuť niekoľkodňovú výdrž prístrojov, aby bol možný odber a následná analýza vzoriek z povrchu planéty.

Misia na Venušu však nepatrí medzi prvoradé, takže akýkoľvek dátum je dnes veľkou neznámou. Ešte predtým NASA navštívi opätovne Mesiac a spoločne so SpaceX sa predtým možno stihne ešte navštíviť ďalšia zaujímavá planéta – Mars.
Vesmír a veda

Odpálili ju z letiaceho Boeingu, unikátny sytém rakety od Virgin Orbit funguje. Na obežnú dráhu vyniesol satelity

ISS dochádza „šťava“. Dostane úplne nové solárne panely. Ako ich namontujú a koľko energie dodajú?

ZAUJÍMAVÉ Starship má za sebou vážne zmeny a čelí problémom. Blíži sa však prvý orbitálny let a kolonizácia Marsu

Internet Starlink dosiahol nový rekord. SpaceX oproti doterajším testom takmer zdvojnásobil rýchlosť
