Od poslednej návštevy planéty Venuša ubehlo už tridsať rokov a podľa vesmírnej agentúry NASA je najvyšší čas, aby sme sa k nej opätovne vrátili. Planéta s množstvom sopiek, horúcou klímou a obrovskými horami skrýva stále množstvo tajomstiev, ktoré sa nám nepodarilo odkryť.

Vedcom padla sánka. V slnečnej sústave našli tajomný objekt

Prvýkrát mimo Zeme objavili život. Má to však jeden háčik

Kvantová revolúcia je tu. Prelomový experiment ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť

Predpokladá sa, že planéta mohla byť v minulosti podobná Zemi a v určitom momente mohla mať na svojom povrchu vhodné prostredie na výskyt vody. V súčasnosti je však jej amosféra tvorená prevažne CO2, čo vytvára obrovský skleníkový efekt, ktorý ženie teploty na povrchu až k hranici 480 stupňov Celzia.

Cesta za poznaním

Vedúca skupiny VEXAG (Venus Exploration Analysis Group), Sue Smrekar chce zistiť, čo všetko predchádzalo tomu, že sa z pomerne pohostinnej krajiny stalo niečo, kde by dnes neprižila žiadna živá bytosť.

Tieto informácie by pritom mohli byť zásadné aj pre našu planétu, nakoľko množstvo koncentrácie skleníkových plynov neustále stúpa a príroda postupne začína dvíhať varovný prst.

Sledovať túto planétu z jej povrchu je vzhľadom k teplotám veľmi náročné (sovietska sonda dokázala prežiť len 127 minúť), preto bude celké pozorovanie prebiehať len z bezpečnej orbitálnej vzdialenosti.

S využitím radarov a spektroskopov sa budú môcť určiť rôzne ukazovatele, na základe ktorých možno vyvodiť možný scenár formovania planéty. Pravdou je, že o povrchu Venuše vieme stále veľmi málo a ide skôr len o domnienky.

Ďalšie možnosti merania

Teplovzdušné balóny

Obrovské balóny naplnené teplým vzduchom a so seizometrom na palube mohli byť ďalším prostriedkom k tomu, ako vykonať merania najteplejšej planéte v slnečnej sústave. Tie by mohli operovať v horných vrstvách atmosféry, kde je teplota prijateľná (podobná tej na Zemi) a navyše ide o miesto, ktoré je oveľa bližšie k povrchu ako orbit.

Pomocou seizometra a následného zachytávania infrazvuku by sa mohla zisťovať seizmická aktivita na tejto planéte, nakoľko otrasy zeme prechádzajú aj do okolia a pomocou dostatočne citlivých prístrojov ich je možné zachytiť (podobné pokusy sa vykonávajú aj na Zemi).

Sondy na povrchu 

Síce prístroje a sondy na povrchu Venuše neprežijú dlho, NASA sa intenzívne zaujíma o vytvorenie technológie, ktorá by tento proces aspoň značne oddialila. Cieľom je dosiahnuť niekoľkodňovú výdrž prístrojov, aby bol možný odber a následná analýza vzoriek z povrchu planéty.

Misia na Venušu však nepatrí medzi prvoradé, takže akýkoľvek dátum je dnes veľkou neznámou. Ešte predtým NASA navštívi opätovne Mesiac a spoločne so SpaceX sa predtým možno stihne ešte navštíviť ďalšia zaujímavá planéta – Mars.