Efektívny, bezpečný a cenovo dostupný nadzvukový transport pasažierov je doteraz zlatým grálom letectva. Na pár rokov sme ho dosiahli, svoju slávu si však dlho neužil a jediné dva stroje, ktoré sa dočkali pravidelnej prevádzky, Concorde a Tupolev Tu-144, nakoniec upadli do zabudnutia.

Ukázali sa ako neekonomické, neefektívne, nepohodlné a nebezpečné. Concorde si vyžiadal 113 životov, Tu-144 mal takisto na mále a musel núdzovo pristáť.

Sen o nadzvukovej doprave však úplne nezahynul a po celom svete dodnes prebiehajú mnohé aktívne a ambiciózne snaženia o jej úplne oživenie. Mnohé nádejné firmy predstavujú svoje stroje, ktoré majú dosiahnuť mnohonásobok rýchlosti zvuku a navždy zmeniť komerčné letectvo.

Nadzvukové lietadlo Tupolev Tu-144, modifikované do formy lietajúceho laboratória. Zdroj: NASA/IBP

Mnohé z týchto strojov si už stihli objednať aj veľké aerolínie, najprv nás ale čakajú testy. A o tie sa už čoskoro postará práve X-59 QueSST, ktorý konštruuje známy Lockheed Martin pre NASA. Ide o jedno z najčudnejších lietadiel všetkých čias a s veľmi špecifickým dizajnom a schopnosťami sa už o niekoľko mesiacov zapíše hrubou fixkou do histórie.

Jeden problém za druhým

Oba komerčné nadzvukové stroje, anglicko-francúzsky Concorde aj sovietsky Tupolev Tu-144, trpeli hneď niekoľkými vážnymi problémami. Medzi spoločné nedostatky patril napríklad extrémny hluk prúdových motorov počas štartu a pri letoch ponad osídlenými oblasťami. Tento problém už má svoje teoretické riešenie a technici sa snažia o jeho implementáciu, je totiž potrebné použiť iný typ motorov s variabilným cyklom.

Ďalším a oveľa známejším problémom nadzvukovej dopravy je sonický tresk, ktorý sprevádza prekonanie zvukovej bariéry. Ako ukázal kontroverzný experiment Federálneho leteckého úradu (FAA) v roku 1964, sonické tresky nad obývanými oblasťami spôsobujú veľké problémy.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda