Najväčšia kométa, aká bola kedy našimi teleskopmi spozorovaná, v sebe ukrýva obrovské tajomstvo. Nová analýza kométy, ktorá si razí cestu vonkajšou časťou slnečnej sústavy, odhalila, že sa stala aktívnou oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Na tému upozornil portál Science Alert.

Najväčšia kométa, akú poznáme

V júni tohto roka sme vďaka projektu Dark Energy Survey objavili objekt s označením C/2014 UN₂₇₁, známy tiež ako Bernardinelli-Bernstein. Ide o ľadové teleso, ktorého veľkosť sa aktuálne odhaduje na 100 km (pôvodne sa hovorilo dokonca o 150 km) a ktoré svojou aktivitou prekvapilo vedcov.

YouTube/nemesis maturity

Ako píše University of Maryland na svojom webe, nová štúdia publikovaná v žurnále Planetary Science Journal ukázala, že najväčšia kométa, akú sme kedy objavili, sa stala aktívnou oveľa skôr, ako všetky známe kométy.

Tento objav pomôže astronómom určiť, z čoho presne je kométa vytvorená, ale taktiež poskytne okno do minulosti, ktoré poodhalí viac o histórii slnečnej sústavy.

K týmto výsledkom sa autori dopátrali prostredníctvom údajov zo satelitu TESS, ktorému sa podarilo detegovať komu okolo kométy Bernardinelli-Bernstein. Presnejšie sa túto komu podarilo zaznamenať kombináciou viacerých snímok z TESS s dlhou expozícou. Všetky snímky vznikli medzi rokmi 2018 – 2020 a boli vytvorené s 28 dňovou expozíciou.

Kriticky dôležitý okamih

Pre vedcov je poznanie toho, kedy sa kométa stane aktívnou, nesmierne dôležité. Na základe tejto informácie, ale taktiež jej veľkosti, totiž dokážu odhadnúť, z akých materiálov sa veľká „snehová guľa“ skladá.

Pohľad v smere roviny našej slnečnej sústavy ukazuje ako veľmi excentrická orbita objektu 2014 UN271 skutočne je. Zdroj: JPL Solar System Dynamics

Kométa sa stáva aktívnou vtedy, keď sa povrch veľkých „snehových gúľ“ preletom blízko Slnka a vplyvom slnečného žiarenia začne otepľovať, a materiál na ich povrchu začne prechádza z tuhého skupenstva rovno do plynného, čím vznikne tzv. koma (plynný obal okolo jadra kométy).

Vzhľadom na to, že Bernardinelli-Bernstein je príliš veľká a vzdialená, aby ľad na povrchu submlimoval, vedci sa domnievajú, že vznikajúca koma je vytváraná postupným a pomalým uvoľňovaním oxidu uhoľnatého.

Keďže oxid uhoľnatý sa môže vyparovať až v 5-krát väčšej vzdialenosti než bola vzdialenosť, v ktorej sme Bernardinelli-Bernstein objavili, je vysoko pravdepodobné, že najväčšia detegovaná kométa sa začala vyparovať dlho predtým, ako sme ju stihli pozorovať.

Celý výskum, ale taktiež to, že skutočne išlo o komu a nie len o „šmuhu“ na snímkach, vedci overili niekoľkonásobným skladaním fotografií objektov z Kuiperovho pásu (plochý disk plný planétok a komét ležiaci vo vonkajšej časti slnečnej sústavy za obežnou dráhou planéty Neptún).

Za zmienku stojí aj fakt, že väčšina komét, ktoré boli detegované, sa nachádzali oveľa bližšie k Slnku a mali približne 1 km. Doposiaľ sme objavili iba jednu aktívnu kométu, ktorá sa od Slnka nachádzala ďalej, ako tento 100 km veľký gigant. Bernardinelli-Bernstein je momentálne vo väčšej vzdialenosti od Slnka ako planéta Urán.

Inými slovami, kométa sa nachádza vo vzdialenosti približne 22 AU (AU – astronomická jednotka, približne 149,5 miliónov kilometrov) od Slnka, čo z nej robí druhú najvzdialenejšiu známu aktívnu kométu.

Podľa vedcov je však toto všetko iba začiatok a postupným vylepšovaním satelitov a teleskopov budeme schopní detegovať kométy oveľa skôr ako doteraz.