RSC Energia

História pamätá najmä na víťazov a v prípade studenej vojny, respektíve presnejšie v prípade vesmírnych pretekov tomu nie je inak. Všetci dnes poznajú azda najväčší a najdôležitejší míľnik storočia, ktorým sa stalo pristátie ľudí na Mesiaci v rámci programu Apollo.

Na povrch nášho strieborného suseda sa počas šiestich misií dostalo dvanásť astronautov zo Spojených štátov amerických, avšak zo žiadnej inej krajiny.

Vlastný mesačný program však mal prirodzene aj úhlavný nepriateľ USA, Sovietsky zväz, už od roku 1961, kedy misiu oznámil americký prezident John F. Kennedy. Sovietska mesačná raketa N1 však na rozdiel od svojho amerického protivníka Saturnu V nemala také šťastie a zásadne sa líšil aj pristávací modul. Testovanie sprevádzali obrie explózie a nešťastie.

N1 – sila, ktorú nedokázal spútať ani Sovietsky zväz

V článku sa po odomknutí dozvieš

  • Prečo sa explózia rakety N1 zapísala do histórie ako jeden z najväčších výbuchov nespôsobených atómovou bombou
  • Ako Sovietsky zväz v tichosti prehral súboj o pristátie na Mesiaci s USA
  • Tieto motory majú spoločné dnešné rakety Sojuz s tými, ktoré ešte vyvinuli sovieti počas Studenej vojny
  • Američania sa po Mesiaci prechádzali vo dvojiciach, sovietskych kozmonautov čakala samota – kvôli čomu?
  • Pochovali už Rusi, respektíve ešte dávnejšie Sovieti svoju prelomovú technológiu nadobro?

Po odomknutí tiež získaš

  • Články bez reklám
  • Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • Exkluzívne benefity

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú