Astronómom sa vôbec poprvýkrát podarilo odhaliť dôkazy o prítomnosti vodnej pary v atmosfére Jupiterovho mesiaca Ganymedes. Objav bol uskutočnený vďaka novým i archívnym dátam z Hubblovho vesmírneho teleskopu a výsledky boli publikované v žurnále Nature Astronomy. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Podpovrchový oceán plný vody

Ganymedes je jeden z prirodzených satelitov Jupitera, ktorý bol objavený ešte v roku 1610 Galileom Galileim a Simonom Mariom. Tento gigantický mesiac s priemerom viac než 5260 km je najväčším mesiacom v celej slnečnej sústave.

Prvé ultrafialové snímky Ganymeda. NASA, ESA, Lorenz Roth (KTH)

Celý povrch je pokrytý ľadovou kôrou, no už dlhodobo sa predpokladá, že hlboko pod povrchom sa nachádza oceán. Konkrétne sa tekutý oceán plný vody nachádza v hĺbke približne 160 km pod povrchom a može predstavovať vhodné miesto pre mimozemský život, upozorňuje portál ScienceAlert.

Ako naznačujú aj predchádzajúce štúdie, napriek tomu, že mesiac Ganymedes sa nachádza za tzv. snežnou čiarou, je vysoko pravdepodobné, že sa na ňom nachádza viac tekutej vody ako vo všetkých oceánoch Zeme. Na tomto mesiaci však prítomnosť tekutej vody nie je podmienená slnečným teplom, ale tepelným ohrevom vznikajúcim v dôsledku gravitačných interakcií.

Keďže teraz sa vodu, respektíve vodnú paru podarilo nájsť aj v tenkej atmosfére Jupiterovho ľadového mesiaca, Ganymedes sa okamžite stáva oveľa zaujímavejším cieľom pri hľadaní mimozemského života.

NEPREHLIADNI
Umierajúca hviezda navždy zmení náš pohľad na vesmír. Na ďaleké záblesky sme sa doteraz zle pozerali

Voda na najväčsom mesiaci Slnečnej sústavy je ukrytá aj v jeho atmosfére

Vedcom sa podarilo detegovať vodnú paru vďaka porovnaniu dvoch rozličných pozorovaní, jedno z roku 1998, druhé z roku 2018. V roku 1998 Hubble pomocou svojho spektrografu vytvoril prvé dva ultrafialové snímky mesiaca Ganymedes, ktoré poukázali na prítomnosť dvoch zvláštnych pásov pripomínajúcich polárnu žiaru, a teda aj trvalého magnetického poľa, upozorňuje portál Gizmodo.

Táto detekcia naznačila okrem prítomnosti slabého magnetického poľa aj to, že v tenkej atmosfére Ganymeda sa nachádza molekulárny kyslík. Niektoré dáta sa však nezhodovali s predpokladanými vlastnosťami  atmosféry tvorenej čisto iba z molekulárneho kyslíka. Vedci preto dospeli k záveru, že tieto nezrovnalosti pravdepodobne súvisia s vyšším obsahom atomárneho kyslíku.

Novšie merania však v atmosfére žiadny atomárny kyslík neobjavili, takže pôvodne predpoklady museli byť prehodnotené. V novej štúdii sa teraz odborníci pozerali na distribúciu „pásov“ polárnej žiary na UV snímkach, dali to do súvisu s meniacou sa teplotou a zistili, že to čo v skutočnosti videli nebol atomárny kyslík, ale malé množstvo molekúl vody.

Zobraziť celú galériu (2)

NASA

Vodná para však pravdepodobne nepochádza z podpovrchového oceánu, ale vyparuje sa z jeho povrchu. Počas dňa sa totiž teplota na mesiaci výrazne mení a v blízkosti rovníka okolo poludnia dosahuje dostatočne teploty na to, aby ľad na povrchu sublimoval.

Výsledky sú zaujímavé aj pre ESA, ktorá aktuálne pripravuje pripravuje misiu JUICE (JUpiter ICy moons Explorer). Tá má svoj štart naplánovaný už na budúci rok, k Jupiteru sa dostane až v roku 2029 a zotrvá tam najmenej 3 roky.