Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

V Japonsku sa podarilo v spolupráci s Európskou úniou uviesť do prevádzky JT-60SA, doteraz najväčší funkčný tokamak na svete. Tento typ fúzneho reaktora má obrovský potenciál pre budúcnosť energetiky a je nesmierne dôležitý aj pre EÚ, ktorá stavia jeho ešte väčšieho nástupcu a bude potrebovať všetky informácie a dáta, ktoré JT-60SA získa, vysvetľuje ScienceAlert.

Výskumné zariadenie

Aj keď dosahuje JT-60SA ohromné rozmery a v jeho útrobách sa počas prevádzky nachádza až 90 m3 extrémne horúcej plazmy, v ktorej prebieha fúzia, teda spájanie atómov. Počas tohto procesu dochádza k tvorbe ťažších prvkov a uvoľňovaniu veľkého množstva energie, ktorú majú tokamaky odoberať a v budúcnosti odovzdávať do elektrickej siete.

V skutočnosti ale tento proces nie je ani zďaleka tak jednoduchý, ako sa zdá. Plazma vo vnútri tohto tokamaku dosahuje teplotu až 200 miliónov °C, pričom teplota je len jedna z mnohých výziev, s ktorými sa musia takéto zariadenia a ich technológie vysporiadať. JT-60SA je preto najmä len výskumné zariadenie, ktoré pomôže vo vývoji a stavbe ďalších, oveľa efektívnejších a najmä väčších tokamakov.

Tokamak Energy ltd.

Ako informuje Európska komisia, tento tokamak je výsledkom spolupráce viac ako 500 vedcov a inžinierov z viac ako 70 spoločností z Japonska a Európy, pričom už čoskoro môže nasledovať v jeho stopách ITER – gigantický tokamak, ktorého výstavba prebieha vo Francúzsku a ďaleko presiahol svoj rozpočet.

Môžu byť kompaktné

Ohromný míľnik nedávno dosiahol aj tokamak ST40, v ktorom sa vedcom podarilo dosiahnuť teplotu 100 miliónov °C. Jeho priemer pritom dosahuje len 0,8 m, avšak zatiaľ nie je jasné, či dokážu byť tokamaky v tak malých rozmeroch efektívne a či vygenerujú viac energie, než je do nich vloženej.

Potreboval úpravy

JT-60SA to nemal ľahké a prvú plazmu dosiahol len nedávno a to aj napriek tomu, že jeho výstavba započala pred viac ako 15 rokmi. Počas dôležitých testov totiž v minulosti došlo k poruche a poškodeniu viacerých komponentov, pričom z reaktora uniklo aj hélium.

Podľa osôb zodpovedných za projekt mali veľké šťastie, pretože ak by bol prúd v reaktore vyšší, došlo by k oveľa katastrofálnejšiemu poškodeniu zariadenia. Do roku 2050 chce Japonsko postaviť aj zariadenie DEMO, ktoré bude prvým skutočným krokom smerom ku komerčnej prevádzke tokamakov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú