Najväčší fúzny reaktor JT-60SA sa nachádza v Japonsku a po dlhej dobe výskumu, výstavby a rôznych testov sa mu podarilo dosiahnuť kľúčový míľnik. Po prvý raz vo svojej hlavnej komore, v ktorej má prebiehať jadrová fúzia, teda spájanie atómov ľahších prvkov do ťažších, vytvoril plazmu, píše Interesting Engineering.

Roky intenzívnej snahy

Prvú plazmu sa v japonskom fúznom reaktore podarilo vytvoriť po viac ako 15 rokoch intenzívneho vývoja a stavby a podarilo sa tak preukázať, že tento tokamak vo svojej podstate funguje a dokáže plniť svoju primárnu úlohu. Cieľom tohto jedinečného stroja je zahriať palivo na 200 miliónov °C, čo je viac než teplota slnečného jadra a následne takúto horúcu plazmu udržať po dobu 100 sekúnd.

Pomocou JT-60SA chcú vedci získať skúsenosti s udržiavaním takejto horúcej plazmy, čo bude kľúčové pre dlho dobejšiu prevádzku budúcich reaktorov. Dôležitá je totiž stabilita plazmy a udržanie fúzneho procesu pri živote bez toho, aby bol reaktor poškodený alebo aby proces „zhasol“ kvôli nedostatku paliva či nestabilite.

Aj keď je JT-60SA zatiaľ najväčší, v skutočnosti je len trpaslíkom v porovnaní s ITERom, ktorý je budovaný vo Francúzsku a prispeje k nemu aj Japonsko. Toto zariadenie dosahuje len polovicu výšky ITERu a len šestinu objemu plazmy, teda 135 m², píše Science. Do prevádzky sa pritom mal dostať už v roku 2016, čo sa však nestalo kvôli potrebe rôznych vylepšení a zmien.

Došlo k poškodeniu

Japonský fúzny reaktor to skutočne nemal ľahké a keď prešiel vážnymi zmenami a dočkal sa dôležitých testov, došlo počas nich k poruche a poškodeniu viacerých komponentov, pričom z reaktora uniklo aj hélium. Podľa osôb zodpovedných za projekt mali veľké šťastie, pretože ak by bol prúd v reaktore vyšší, došlo by k oveľa katastrofálnejšiemu poškodeniu zariadenia.

Kým ITER plánuje použiť ako svoje palivo deutérium a rádioaktívne trícium, JT-60SA použije dostupnejšie hélium s deutérium. To znamená nižšiu efektivitu, čo však nemusí byť problémom, keďže toto zariadenie nemieri do komerčnej prevádzky a poslúži predovšetkým ako kritický krok vo výskume novej formy energetickej produkcie.

Do roku 2050 chce Japonsko postaviť aj zariadenie DEMO, ktoré bude prvým skutočným krokom smerom ku komerčnej prevádzke tokamakov.