Vesmírna agentúra NASA pošle už o niekoľko dní do hlbokého vesmíru živé organizmy, informuje o tom v tlačovej správe. Jedinečný experiment BioSentinel poletí na najsilnejšej rakete, aká je momentálne v prevádzke a poskytne potrebné dáta, ktoré potrebujeme pre ochránenie ľudských astronautov cestujúcich oveľa ďalej, než ktokoľvek pred nimi.

Prvá svojho druhu

Misia BioSentinel sa má stať vôbec prvým dlhodobým biologickým experimentom vykonaným v takzvanom „hlbokom vesmíre“, čo je v tomto prípade heliocentrická obežná dráha podobná tej zemskej, avšak oveľa ďalej, než je samotný Mesiac. Plánovaná dĺžka misie je 18 mesiacov a celé zariadenie váži len približne 14 kilogramov.

Na palube zariadenia sa majú nachádzať mikroorganizmy v podobe kvasiniek, ktoré majú pomôcť preskúmať vplyv radiácie vo vesmíre na živé organizmy, píše Futurism. Kvasinky vedci zvolili kvôli tomu, že je ich biologický mechanizmus podobný ľudským bunkám a to aj v spôsobe poškodzovania a následného opravovania DNA.

Tak, ako aj zvyšok deviatich experimentov na palube rakety SLS, aj BioSentinel je cubesat s veľkosťou 6U, teda s rozmermi 10 cm x 20 xm x 30 cm. Pôjde zároveň o najväčšiu vzdialenosť, do ktorej ľudstvo zatiaľ úmyselne poslalo živé organizmy. Neúmyselne sa tak mohlo stať aj pri sondách, ktoré leteli oveľa ďalej a skúmali planéty ako Mars, či tie ešte vzdialenejšie.

Kontaminovali sme Mars?

Niektorí vedci sa domnievajú, že mohli ľudia svojim výskumom kontaminovať Mars životom zo Zeme. Aj keď sú pri stavbe roverov a sond prítomné prísne normy a opatrenia pre elimináciu možnosti zanesenia mikróbov na cudzie svety, nie je možné tomu zamedziť úplne. Štúdia zahŕňala podrobnú analýzu DNA v JPL a úspešne identifikovala mikróby, ktoré sú schopné udržať sa na kovových povrchoch.

Využíva poznatky predchodcov

Kľúčovým komponentom tejto misie je biosenzor, ktorého úlohou je meranie správania sa kvasiniek pri vystavení vesmírnej radiácii. Tento biosenzor sa zakladá na predošlých technológiách, ktoré boli vyvinuté pre iné výskumné a experimentálne cubesaty. Jedným z nich je napríklad EcAMSat z roku 2017, ktorý pomohol skúmať vo vesmíre E. coli. V tomto prípade sa ale satelit dostal do vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

NASA/Dominic Hart

Raketa SLS má odštartovať k Mesiacu už 29. augusta, pričom pôjde o jej úplne prvý let a prvú skutočnú misiu lunárneho programu Artemis. Artemis I však na povrchu Luny nepristane a miesto toho umožní odskúšanie všetkých systémov rakety a kozmickej lode Orion, bez ktorých nebude možné dopraviť k Mesiacu aj astronautov.

BioSentinel sa od SLS oddelí už niekoľko hodín po štarte a preletí okolo Mesiaca, ktorý mu poskytne gravitačnú asistenciu pre získanie vyššej únikovej rýchlosti. Dáta budú na Zem dopravené pomocou siete Deep Space Network.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP