Sonda Solar Orbiter patriaca Európskej vesmírnej agentúre (ESA) preletela 26. marca perihéliom, pričom vytvorila doposiaľ tie najúchvatnejšie snímky našej centrálnej hviezdy.

V tejto blízkosti teploty dosahovali závratné hodnoty. Na tému upozornila ESA na svojom webe.

Najbližší prelet

Najbližšie priblíženie sondy Solar Orbiter k Slnku známe ako perihélium (bod na dráhe kozmického telesa okolo Slnka, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku), sa uskutočnilo ešte 26. marca a sonda sa nachádzala na obežnej dráhe Merkúra vo vzdialenosti približne 48 miliónov km od Slnka. Pre porovnanie, Zem je od Slnka vzdialená zhruba 150 miliónov kilometrov.

Ako píše portál ScienceAlert, v tejto vzdialenosti dosahovali teploty závratných 500 °C, pričom sondu pred týmito horúčavami ochraňoval špeciálny teplotný štít.

Sonda Solar orbiter si okrem teplotného štítu na svojej ceste k Slnku so sebou nesie aj 10 vedeckých prístrojov. Tie spoločne poskytujú bezprecedentný pohľad na Slnko, ale i to, ako naša najbližšia hviezda funguje.

Samozrejme, platí, že čím bude sonda bližšie Slnku, tým budú teploty vyššie. Do roku 2030 má sonda naplánovaných najmenej 14 ďalších priblížení, perihélií, pričom na zvýšenie svojej rýchlosti použije gravitačné manévre a prelety okolo Venuše.

O niečo bližšie, konkrétne na vzdialenosť 0,29-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka (zhruba 43 500 000 km), sa sonda dostane už 13. októbra 2022. Ešte predtým ju však 4. septembra čaká tretí prelet okolo Venuše.

NEPREHLIADNI: Dychberúci pohľad. Toto je najdetailnejšia fotka Slnka v histórii

Vzhľadom na to, že sonda bude čoraz bližšie k Slnku, pričom bude neustále dochádzať k zvyšovaniu sklonu jej obežnej dráhy, bude Solar Orbiter poskytovať lepší a lepší pohľad na slnečné póly. Vedci veria, že takéto priame pozorovania pólov sú kľúčom k rozuzleniu komplikovaného magnetického prostredia Slnka.

Najdetailnejší pohľad na južný pól Slnka

Na takéto unikátne údaje však našťastie nemusíme čakať niekoľko rokov. Solar Orbiter už pri marcovom dosiahnutí perihélia poslala na Zem úchvatné snímky a veľké množstvo údajov. Teraz sa s nimi ESA podelila s verejnosťou a je nutné podotknúť, že ide o poriadne vesmírne divadlo.

Počas tohto preletu totiž sonda spozorovala južný pól Slnka v detailoch, aké žiadna iná sonda či pozemský ďalekohľad nikdy nedokázali. Podľa solárneho fyzika Davida Bergmansa sonda dokonca stihla poslať také množstvo údajov, že ak by aj zajtra prestala fungovať, vedci by mali ešte roky čo robiť, aby všetky informácie dokázali vstrebať.

Ako píše portál Space, jedným z najzaujmavejších a najznámejších prístrojov, ktoré sonda so sebou nesie, je ďalekohľad EUI (Extreme Ultraviolet Imager). Ten zodpovedá za tie vôbec najúchvatnejšie a najdetailnejšie snímky Slnka, akými disponujeme.

Ježko

EUI pri marcovom prelete stihol zaznamenať niekoľko predtým nevidených úkazov, pričom jeden z tých najzaujímavejších je zvláštny „gejzír horúceho a chladného plynu vyžarujúceho zo slnečného povrchu do všetkých strán“. Tento jav dostal názov „ježko“ a rozprestiera sa na relatívne malej oblasti s priemerom asi 25 000 km (pre porovnanie, priemer Zeme je necelých 13 000 km). Vedci však zatiaľ nedokážu určiť, ako vznikol.

Nové údaje a pozorovania poslúžia na objasnenie správania Slnka a jeho divokých magnetických polí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP