Astronómom sa po prvýkrát podarilo zaznamenať erupciu na hviezde podobnej Slnku, ktorá bola až 10-krát silnejšia, ako čokoľvek, čo sme zaznamenali práve v našej slnečnej sústave. Nový výskum publikovaný v žurnále Nature Astronomy môže vedcom pomôcť zistiť, aké účinky mali silné slnečné erupcie na Zem v čase, keď sa tu rodil prvý život. Na tému upozornil portál Space.

Masívna eurupcia na neďalekej hviezde

V štúdii vedci pozorovali fenomén známy ako výron koronálnej hmoty. Výrony koronálnej hmoty nie sú neznáme ani pre naše Slnko. Často si ich spájame so solárnymi búrkami, upozorňuje portál Phys. Pred pár mesiacmi sa dokonca ukázalo, že najbližšia rozsiahla solárna búrka by mohla vyradiť internet na celej planéte až na niekoľko mesiacov.

NASA/Goddard Space Flight Center

Ako nedávno v rozhovore pre portál FonTech.sk prezradil riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, najsilnejšia zaznamenaná geomagnetická búrka sa odohrala v roku 1859, teda počas prvého profesionálneho pozorovania slnečnej erupcie.

Táto geomagnetická búrka bola natoľko silná, že žiara, ktorá vznikla kvôli ionizovaniu vzduchu, bola dobre pozorovateľná aj na úrovni Kuby a Havajských ostrov.

Počas tejto geomagnetickej búrky v Amerike a Európe zhoreli telegrafné systémy. Zachvátil ich požiar, pričom niektoré miesta, v ktorých bol telegraf vypnutý, hlásili, že aj napriek vypnutiu bolo možné odosielať a prijímať správy.

Táto búrka spôsobená výronom koronálnej hmoty na Slnku však bola v porovnaní s erupciou pozorovanou na hviezde EK Draconis ničím.

Nie až tak ďaleko, ale veľmi podobná ,ôad

EK Draconis je žltá hviezda vzdialená 111 svetelných rokov od Zeme, ktorá má 50 až 125 miliónov rokov. Ide teda v kozmickom ponímaní o mladú hviezdu, ktorá nám ukazuje, ako vyzeralo a ako sa správalo naše Slnko pred zhruba 4,5 miliardami rokov.

Keďže predchádzajúce pozorovania a štúdie naznačili, že na tejto hviezde neustále dochádza k nejakým erupciám, bolo zrejme len otázkou času, kedy astronómovia dokážu zachytiť „supererupciu“.

„Supererupcia“ uvoľnila do okolia veľké množstvo hmoty

Jednu takúto eurpciu sa vedcom podarilo zaznamenať pri pozorovaniach EK Draconis na jar minulého roka, kedy si na túto hviezdu „posvietili“ prostredníctvom satelitu TESS a teleskopu SEIMEI. Presne 5. apríla sa tímu zainteresovaných astronómov podarilo zaznamenať obrovskú erupciu a zhruba o 30 minút neskôr nasledoval masívny výron koronálnej hmoty pohybujúci sa rýchlosťou až 1,8 milióna km/h.

Erupcia predstavuje uvoľnenie energie a výron koronálnej hmoty predstavuje balík nabitej hmoty, ktorá sa vymrští do medziplanetárneho priestoru.

Zo štúdie vyplýva, že pri tomto výrone sa do okolia uvoľnilo až 10-krát viac hmoty, ako pri najväčšom známom výrone koronálnej hmoty na Slnku. Presnejšie má podľa slov vedcov tento oblak spaľujúcej plazmy niekoľko biliárd kilogramov. Toto zistenie môže predstavovať akési varovanie pred tým, čo všetko hviezdy ako naše Slnko dokážu.

NASA / GSFC / SDO

Ako ale poznamenáva hlavný autor štúdie Yuta Notsu, podarilo sa zachytiť iba počiatočné štádium výronu koronálnej hmoty, takže nie je zatiaľ vôbec isté, či hmota spadla späť na hviezdu alebo bola vyvrhnutá do vesmíru.

Môžeme teda povedať, že vedci nesledovali priamo balík nabitej hmoty, ktorá sa vymrští do medziplanetárneho priestoru, ale skôr prvé štádium, ktoré predchádza tejto udalosti, a ktoré vedci označujú pojmom „erupcia vlákna“ (filament eruption), čo je akýsi úponok plazmy.

Zistenia naznačujú, že podobne extrémne hmotné výrony sa mohli odohrať aj na našom Slnku, pričom mohli pomôcť transformovať planéty ako Zem a Mars do podoby, ako ich poznáme dnes. Našťastie pre nás, takéto extrémne erupcie, ktoré by bezpochyby dokázali ohroziť naše satelity a ďalšie technológie, sú veľmi zriedkavé. Za posledných 10 000 rokov sa však určite nejaká tá supererupcia na Slnku podľa autorov výskumu odohrala.

V budúcnosti by vedci chceli sledovať aj neskoršie fázy výronu koronálnej hmoty prostredníctvom radu pozemských teleskopov, ale i vesmírnych observatórií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky