Veda nepoľavuje v hľadaní života mimo našej domovskej planéty. Viacero štúdií sa zameralo už aj na planéty a objekty mimo našej slnečnej sústavy, no pritom sa objavuje čoraz viac náznakov, že mimozemský život sa môže nachádzať aj v našej Galaxii. Nasvedčujú tomu aj najnovšie správy portálu Scitechdaily.

Ohromný objav

Pluto už 18 rokov oficiálne nepatrí medzi planéty našej slnečnej sústavy. Napriek tomu na neho niektorí astronómovia a fyzici nezabudli. Jedným z nich je aj Alex Nguyen, postgraduálny študent Washingtonskej univerzity v St. Louis v odbore planetárnych vied.

Ten teraz prišiel s odvážnym tvrdením. Podľa jeho výpočtov v štúdii publikovanej v časopise Icarus sa pod ľadovým povrchom Pluta nachádza obrovský oceán tekutej vody.

Tento malý objekt bol dlho považovaný za príliš chladný na to, aby na ňom existovala voda. Jeho povrchová teplota dosahuje okolo -220°C a prvé modely naznačovali, že akákoľvek prítomná voda by krátko po sformovaní planéty zamrzla. Avšak nedávne zistenia, vrátane detekcie kryovulkánov a povrchových zlomov, podnietili prehodnotenie geologickej aktivity Pluta a jeho potenciálu pre podpovrchové oceány.

Využili doterajšie poznatky

Nguyen použil vo svojej štúdii údaje z misie kozmickej lode NASA New Horizons, ktorá preletela okolo Pluta v roku 2015. Svoj výskum sústredil spolu s kolegom Patrickom McGovernom na oblasť Sputnik Planitia, miesto pradávneho dopadu meteoritu.

Ich matematické modely boli navrhnuté tak, aby vysvetlili pozorované trhliny v ľade, ktoré naznačujú geologické procesy potenciálne spojené s podpovrchovým oceánom. Výskumníci dospeli k záveru, že tento oceán pravdepodobne leží pod hrubou ľadovou škrupinou s hrúbkou 40 až 80 kilometrov, ktorá poskytuje izoláciu, aby zabránila jeho úplnému zamrznutiu.

Autori štúdie odhadujú, že tento podpovrchový oceán je má len o čosi vyššiu hustotu, ako je hustota morskej vody na Zemi. Práve takáto hustota je rozhodujúca, keďže pomáha vysvetliť pozorované povrchové vlastnosti.

Ak by bol oceán výrazne menej hustejší, ľadová škrupina by sa zrútila, čo by malo za následok viac zlomov, ako v súčasnosti pozorovali. Platí to aj naopak – oveľa hustejší oceán by viedol k menšiemu počtu zlomenín, čo naznačuje, že súčasná hustota je presne podľa pozorovaných geologických prvkov.

Vzdialené miesta Galaxie majú potenciál

Hoci v blízkej budúcnosti nie sú naplánované žiadne ďalšie misie k tomuto vzdialenému objektu, Nguyen zdôrazňuje význam pokračujúceho výskumu Pluta. Bez ohľadu na jeho klasifikáciu ako planéty alebo trpasličej planéty, Pluto zostáva jedným z najfascinujúcejších telies našej slnečnej sústavy, ktoré stále skrýva mnoho tajomstiev čakajúcich na odhalenie.

Prítomnosť tekutej vody, najmä slanej a potenciálne bohatej na živiny, totiž vyvoláva otázky o veľkom potenciáli pre život. Nález ho umiestňuje hneď vedľa iných chladných telies, akými sú mesiace Európa a Enceladus, o ktorých sa tiež predpokladá, že obsahujú podpovrchové oceány s možnou prítomnosťou života.