Vedci sa pozreli pravde do očí a bližšie preskúmali potenciálne obývateľné exoplanéty, ktoré môže ľudstvo v blízkej dobe podrobnejšie identifikovať pomocou moderných observatórií.

Ako informuje Universe Today, doteraz sme si takéto planéty predstavovali nesprávne a v skutočnosti sa budú podobať na Zem len vo výnimočných prípadoch.

Vyprahnuté pustiny a šíre oceány

Exotické mimozemské svety, ktoré sa nachádzajú za hranicami našej Slnečnej sústavy a v sci-fi filmoch sú vykreslené ako exoplanéty zásadne odlišné od Zeme, nemusia byť nakoniec tak vzácne, ako sme si mysleli. Nová štúdia totiž vysvetľuje, ako je drvivá väčšina obývateľných planét pokrytá vyprahnutou pustatinou s minimálnym množstvom morí či oceánov.

Takéto exoplanéty tvorené prevažne súšou majú tvoriť až 80 % všetkých obývateľných planét, pričom exoplanéty podobné Zemi, teda s kombináciou súše a oceánov, tvoria menej než 1 % z nich.

Zvyšných vyše 19 % majú zase tvoriť planéty, ktorých drvivá väčšina povrchu je tvorená len oceánom. K poznatkom sa vedci dostali na základe simulácií vývoja takýchto planét.

Europlanet 2024 RI/T. Roger

„My, pozemšťania si užívame rovnováhu medzi súšou a oceánmi na našej domovskej planéte. Je lákavé predpokladať, že druhá Zem bude presne ako naša, avšak výsledky našich modelov naznačujú, že to takto pravdepodobne nebude,“ vysvetľuje planetárny vedec Tilman Spohn z Inštitútu vesmírnej vedy vo švajčiarskom Berne.

Blížime sa k ich pozorovaniu

Vďaka najnovším observatóriám sa ľudstvo pomaly ale isto blíži k tomu, aby dokázalo exoplanéty pozorovať oveľa detailnejšie a prípadne tak odhaliť nielen podmienky na ich povrchu, ale aj to, či sú domovom pre mimozemský život.

Dokazuje to aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý nedávno zachytil svoje prvé zábery planéty mimo našej slnečnej sústavy. Najnovšie zábery zachytávajú exoplanétu HIP 65426 b. Ide o plynnú planétu bez tuhého jadra, ktorá je ale neobývateľná.

Množstvo rôznych premenných

Výsledné podmienky spomínaných planét môže ovplyvňovať množstvo rôznych premenných – od vnútornej štruktúry planéty až po obežnú dráhu okolo hviezdy či dokonca typ a vek samotnej hviezdy, okolo ktorej obieha.

Obývateľné exoplanéty môžu navyše byť domovom mimozemského života, v čom zohráva dôležitú úlohu vývoj kontinentov a teda geológia.

ESO/L. Calçada/Úprava redakcie

Vedci zároveň dodávajú, že pomer oceánov k súši umožňuje lepšie si zadefinovať pojem „obývateľná planéta“ a kým oceánske svety môžu byť horúce a vlhké, podobne ako Zem po dopade asteroidu zodpovedného za vyhynutie dinosaurov, tak môžu byť exoplanéty tvorené prevažne súšou chladné a suché – napriek tomu ale pomerne prívetivé pre ľudí.

Faktom naďalej ostáva, že nik nedokáže s presnosťou určiť, ako takéto exoplanéty vyzerajú a či sa na nich už nachádza život, alebo sú všetky, napriek predpokladom, v celom kozme prázdne a čakajú len na nás. Ešte väčšou neznámou je však schopnosť ľudstva dostať sa k takýmto svetom – ľudia sa zatiaľ nedostali ďalej ako na Mesiac a cestovanie mimo Slnečnú sústavu znie, zatiaľ, nemožne.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP