Astronómovia hľadajú obývateľné exoplanéty a často ich prirovnávajú k Zemi. Ako ale zistili, ani naša Zem samotná nie je ideálnym príkladom obývateľnej planéty. Ak by sa v našej Slnečnej sústave zmenila jedna zásadná vec, mohla by Zem poskytnúť oveľa lepšie útočisko pre život, informuje ScienceAlert.

Len drobná zmena

Podľa novej štúdie môže byť Zem oveľa lepšie vybavená pre život v prípade, ak by sa najväčšia planéta Slnečnej sústavy, teda Jupiter, nachádzala na mierne odlišnej obežnej dráhe. Nemusí sa pritom meniť jeho celková pozícia, len tvar orbity. Nie je teda pravda, že takáto zmena znamená pre Zem katastrofu a to v každom jednom prípade.

Podobne, ako objavenie novej populácie vodných svetov v okolí červených trpaslíkov, aj toto zistenie môže zásadne zavážiť pri hľadaní potenciálne obývateľných exoplanét.

Vedci simulovali našu Slnečnú sústavu, v ktorej má Jupiter oveľa vyššiu excentricitu svojej orbity, teda tá má elipsový tvar a stred sa nachádza mimo pozície Slnka.

NASA

Takáto zmena môže následne spôsobiť pomerne veľké zmeny v obežnej dráhe samotnej Zeme, keďže by ju Jupiter ovplyvňoval svojou gravitáciou.

Došlo by tak k zvýšeniu teploty v niektorých oblastiach našej planéty, ktoré sú teraz extrémne chladné a iné oblasti by získali cyklus ročných období, ktorý nie je všade prítomný v takej forme, v akej ho poznáme v našom klimatickom pásme.

Množstvo premenných

Exoplanéty astronómov naďalej prekvapujú svojou rozmanitosťou a tá sa netýka len ich veľkosti či obežných dráh, ale tiež hviezd, okolo ktorých obiehajú a tvarov, ktoré dokážu dosiahnuť. Jednou z najčudnejších je planéta WASP-103b, ktorá je oválna a podobá sa skôr na rugby loptu.

Dôvodom je jej neuveriteľne rýchla rotácia okolo materskej hviezdy. Rok na nej totiž trvá len jediný pozemský deň. Hviezda je asi 1,7-násobne väčšia, ako naše Slnko a planéta je k nej pomerne blízko, kvôli čomu na ňu pôsobia extrémne silné slapové sily.

Voda nestačí

V mnohých prípadoch je dobrým ukazovateľom obývateľnosti planéty prítomnosť vody, avšak je zároveň veľmi jednoduchou a základnou premennou. Vedcom nehovorí nič o tvare orbity pozorovanej exoplanéty či o ročných obdobiach, ktoré môže na jej povrchu prevládať, vysvetľuje UC Riverside.

NASA

Moderné teleskopy síce dokážu odhaliť obežnú dráhu exoplanéty, avšak naďalej chýbajú informácie o rôznych ďalších faktoroch, ako napríklad náklon planéty. Štúdia zároveň zistila, že ak by sa nachádzal Jupiter bližšie k Slnku, spôsobil by extrémny náklon Zeme a tak aj mrazivé teploty na veľkej časti jej povrchu.

„Je dôležité pochopiť, aký vplyv má Jupiter na zemskú klímu priebehom času, ako nás jeho vplyv na našu orbitu v minulosti zmenil a tiež, ako nás môže ovplyvniť v budúcnosti,“ dodáva na záver astrofyzik Stephen Kane z Kalifornskej univerzity Riverdale.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP