Pred 53 rokmi, 9. novembra 1967, sa k nebesiam po prvý raz vzniesla dodnes najväčšia raketa Saturn V pre misiu Apollo 4. Bola to prvá misia programu Apollo, ktorá plne otestovala celkovú funkcionalitu a spoľahlivosť rakety, ktorá neskôr dostala ľudí na Mesiac.

Ťažké začiatky programu

Misia Apollo 4 mala byť jedným z letov s posádkou, od čoho však musela NASA upustiť kvôli tragédii, ktorá sa stala na palube veliteľského modulu misie Apollo 1. V kabíne vznikol požiar, ktorý sa kvôli kyslíkovej atmosfére rýchlo šíril a došlo k strate posádky zloženej z troch odvážnych astronautov. Dôsledkom sa stalo zrušenie letov s ľudskou posádkou až do misie Apollo 7.

Pôvodný let Apollo 4, predtým plánovaný na koniec roku 1966, odkladali až do 9. novembra 1967 kvôli problematickému vývoju druhého stupňa rakety Saturn V. Tento úctyhodný kus techniky známy pod názvom S-II vyvíjala firma North American Aviation, píše NASA.

Zobraziť celú galériu (4)
Druhý stupeň rakety Saturn V. Zdroj: NASA

Parametre druhého stupňa S-II rakety Saturn V

Ťah 4400 kN
Špecifický impulz 421 s
Výška 24,9 m
Priemer trupu 10 m
Prvý let najväčšej rakety na svete

Po úspešnom štarte sa 9. novembra v roku 1967 dostal na obežnú dráhu tretí stupeň rakety Saturn V s veliteľským modulom. Po vykonaní dvoch obehov okolo Zeme opäť zapálil svoj motor J-2 Rocketdyne a dosiahol eliptickú dráhu, ktorej apoapsida (najvzdialenejší bod obežnej dráhy) bola vo výške 17 218 km nad Zemou a periapsida (najbližší/najnižší bod obežnej dráhy) 84,6 km pod jej povrchom, čo zaručilo dostatočne rýchly vstup do atmosféry na to, aby bol tretí stupeň zničený.

Zobraziť celú galériu (4)
Štart rakety Saturn V pre misiu Apollo 4, 9. novembra 1967. Zdroj: NASA

Následne sa oddelil veliteľský modul, ktorý svoju dráhu upravil prvýkrát a keď dosiahol najvzdialenejší bod, upravil ju znovu tak, aby vstup do atmosféry simuloval návrat z Mesiaca. Rýchlosť opätovného vstupu do atmosféry dosiahla až 11,139 km/s.

Veliteľský modul dopadol do mora len 16 km od cieľovej destinácie. Počas celého letu NASA odskúšala všetky potrebné funkcie a schopnosti rakety a veliteľského modulu. Misiu označili za úspešnú, keďže preukázala správnu činnosť všetkých systémov, čím sa dostali opäť o krok bližšie k finálnemu cieľu: dostať na Mesiac prvých ľudí.

Parametre rakety Saturn V

Ťah 35 100 kN (Prvý stupeň)
Špecifický impulz 263 s (Prvý stupeň)
Nosnosť nákladu 140 t
Celková hmotnosť 2970 t
Výška 110,6 m
Priemer trupu 10,1 m
Prví ľudia na palube

Prvou misiou z programu, ktorá dostala ľudí do vesmíru, sa stala misia Apollo 7. Primárnou úlohou bolo dokázať, že veliteľský modul je pre ľudí obývateľný a spoľahlivý, navigačné systémy fungujú správne a sú schopné vykonať presný vstup do atmosféry, a následný zostup na povrch.

Nasledovala misia Apollo 8, znovu na rakete Saturn V, ktorá sa dostala na obežnú dráhu Mesiaca do výšky 110 km nad jeho povrchom. Astronauti vyhotovili fotografie a prvýkrát zachytili na snímku celú Zem. Počas 6-dňovej misie otestovali schopnosti veliteľského modulu na obežnej dráhe Mesiaca.

Zobraziť celú galériu (4)
Fotografia vyhotovená na obežnej dráhe Mesiaca počas misie Apollo 8. Zdroj: NASA

Apollo 9 potom na obežnej dráhe Zeme demonštrovala funkčnosť lunárneho modulu a schopnosť dokovania, v čom pokračovala misia Apollo 10, ktorá podrobne testovala lunárny modul priamo na obežnej dráhe Mesiaca a dostali sa s ním len 15.6 km nad jeho povrch. Misie boli označené ako vysoko úspešné a nastal čas, aby ľudia konečne pristáli na Mesiaci.

Misia Apollo 11 sa v roku 1969, 16. júla stala jedným z najvýznamnejších míľnikov modernej civilizácie. Dvaja astronauti, Neil Armstrong a Buzz Aldrin kráčali po povrchu Mesiaca, kým na nich Michael Collins čakal na obežnej dráhe vo veliteľskom module.

Počas nasledujúcich misií, okrem obzvlášť známej Apollo 13, až po Apollo 17 pristálo na Mesiaci 12 astronautov. 19. decembra 1972 sa na Zem vrátili poslední. Od tohto dátumu sa ľudia Mesiaca nedotkli a záujem verejnosti v porovnaní s minulosťou pohasol.

Zobraziť celú galériu (4)
Vizualizácia astronautov na Mesiaci počas misie Artemis. Zdroj: NASA

Kedy sa vrátime na Mesiac?

Sľuby o návrate ľudí na Mesiac počúvame prakticky celých päťdesiat rokov, odkedy sme na ňom pristáli po prvý raz. Od roku 2017 je však aktívny program Artemis, ktorý v posledných rokoch nabral na obrátkach a jeho úlohou je predovšetkým opätovný návrat ľudí na Mesiac a pristátie prvej ženy na jeho povrchu.

Za sprievodu masívnej aktivity a spolupráce súkromných firiem sa zdá, že je pristátie do roku 2024 skutočne realistickým termínom. Pristátie však nebude samoúčelné, ale okrem výskumu Mesiaca bude slúžiť aj ako dôležitý krok smerom k Marsu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda