Vedci z Lundskej univerzity vo Švédsku sa postarali o štúdiu, aká sa len tak nevidí. Vôbec po prvýkrát sme totiž dokázali odpozorovať prúd meteoritov, ktoré k nám pricestovali za posledných 500 miliónov rokov. Výsledky štúdie publikovanej v žurnále PNAS napokon prekvapili i samotných vedcov.

Preskúmali sme viac než 8 ton sedimentárnych hornín

Ako píše portál ScienceAlert, skupina odborníkov svoj výskum založila na analýze až 8 484 kilogramov starodávnych sedimentárnych hornín vydolovaných z morského dna. Tá prezradila, že veľké kolízie odohrávajúce sa v pásme planétok takmer nijakým spôsobom neovplyvňujú počet zrážok vesmírnych hornín so Zemou.

Pixabay

Až doposiaľ sa celá vedecká komunita domnievala, že za príval meteoritov sú zodpovedné násilné a dramatické udalosti odohrávajúce sa v pásme planétok. To leží v slnečnej sústave v oblasti medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera a je domovom mnohých nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky.

Nová štúdia však odhaľuje skutočnosti, podľa ktorých by tieto tvrdenia nemuseli byť celkom pravdivé, vysvetľuje jeden z autorov štúdie Birger Schimtz. Ukázalo sa totiž, že množstvo meteoritov, ktoré vstúpili do zemskej atmosféry za posledných 500 miliónov rokov, sa výrazne nezmenilo, ba dokonca zostalo na rovnakej úrovni, čo je v rozpore so všetkými doterajšími predpokladmi.

NEPREHLIADNI
Prečo vyhynuli dinosaury? Na túto udalosť sme sa pozerali nesprávnym spôsobom, tvrdí nová štúdia

Na povrch planéty dopadnú tisíce meteoritov

Ako upozorňuje portál EurekAlert, na povrch našej planéty každoročne dopadne niekoľko tisíc kusov meteoritov, pričom doposiaľ sme ich stihli zdokumentovať viac než 63 000. Dokázať  však, aké presné množstvo vesmírnych hornín sa zrazilo so Zemou, nie je vôbec jednoduchá úloha.

Zväčša sa totiž jedná o veľmi malé kusy vesmírnych hornín, ktoré sa krátko po vstupe do atmosféry rozpadnú na malé fragmenty. Zrážky zanechávajúce po sebe stopy v podobe kráteru sú naozaj len veľmi ojedinelé.

Scott Peterson/micro-meteorites.com

Hoci objaviť mikrofragmenty meteoritov bola poriadne náročná úloha, zainteresovaným odborníkom sa podarilo vydolovať z morského dna neďaleko Číny, Ruska a Švédska vyše 8 ton vápenca, ktorý predstavuje až 15 rôznych geologických období, ktoré sa odohrali za posledných 500 miliónov rokov.

Odobraté kusy vápenca sa následne rozpúšťali v kyseline za účelom extrakcie chrómových spinelov – veľmi malých kúskov oxidu chromitého, minerálu, ktorý sa nachádza mimo iného aj v meteoritoch. Celkovo sa podarilo extrahovať oxid chromitý až z takmer 10 000 rôznych kusov meteoritov. Následne sa ich chemickou analýzou podarilo určiť aj to, o aké presné typy meteoritov sa jedná.

NEPREHLIADNI
Voda neprišla na Zem zo žiadnych komét či meteoritov. Mali sme ju už od vzniku planéty

Výsledky napokon ukázali, že iba 1 zo 70 vôbec tých najväčších kolízií v pásme planétok, ktoré sa odohrali za posledných 500 miliónov rokov, bola zodpovedná za zvýšený „príliv“ meteoritov smerujúcich na našu planétu. Podľa Schmitza zostáva z nejakého nám neznámeho dôvodu väčšina hornín po týchto zrážkach aj naďalej vo svojom domovskom prostredí.

Freepik

Okrem toho sa ukázalo, že príval meteoritov na Zem je viac-menej stabilný a väčšina dopadajúcich meteoritov ako v minulosti, tak aj dnes, predstavuje chondrity – najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov. Jedinú veľkú výnimku za celé toho obdobie predstavuje časový úsek spred asi 466 miliónov rokov, kedy sa príval meteoritov zvýšil až o faktor 300.

Zaujímavé je, že v tomto období, ktoré trvalo približne 40 miliónov rokov, bolo až 99 % objavených zŕn z toho istého materského telesa. Podľa dostupných informácií dokonca aj dnes pochádza tretina všetkých meteoritov dopadajúcich na našu planétu z toho istého telesa.

To naznačuje, že kusy hornín, ktoré opustia pásmo planétok, v skutočnosti pochádzajú len z veľmi malého regiónu. Prekvapivé zistenia publikované v štúdii pritom môžu v budúcnosti významným spôsobom pomôcť ochrániť Zem aj pred dopadmi asteroidov.