Mesiac, náš najbližší vesmírny sused, neprestáva prekvapovať a udivovať vedcov. Podľa najnovších zistení má chvost podobný kométe, ktorý je spôsobený dopadmi meteoritov na lunárny povrch. Vedcov fascinuje už desaťročia, konečne však chápeme jeho podstatu, informuje The New York Times.

Lunárny chvost občas zasiahne aj Zem, poznáme jeho pôvod

Chvost Mesiaca fascinuje vedcov už od konca 90-tych rokov, jeho pôvod bol dlhú dobu diskutabilný. Vedci sú však presvedčení o tom, že záhadu rozlúskli – drobné častice sodíka zdvihnú dopady meteoritov na lunárny povrch, tie sú následne zrýchlené tlakom solárneho vetra, odviate preč a tvoria dlhý chvost.

To tiež vytvára veľmi zvláštny fenomén – raz za mesiac je možné na oblohe oproti Slnku detegovať svetlú škvrnu. Je 50-krát menej svetlá, než je potrebné pre pozorovanie voľným okom. Keď však tento chvost interaguje so zemskou gravitáciou, častice sú sústredené do regiónu s vyššou hustotou a je možné ich zachytiť pomocou citlivých kamier s filtrami kalibrovanými na oranžové svetlo emitované sodíkom, píše Futurism.

Na otázku, či má tento objav nejaké praktické využitie, odpovedal Jeffrey Baumgardner, vedúci štúdie, negatívne. Napriek tomu však ide o vzrušujúci a zaujímavý objav – praktické využitie navyše nie je vždy hneď očividné a v budúcnosti sa môže naskytnúť, keď to budeme najmenej čakať. Na Mesiac sa navyše ľudia chystajú v rámci programu Artemis a čím viac o ňom budeme vedieť, tým lepšie pre bezpečnosť budúcich astronautov na jeho povrchu.

dearMoon / SpaceX

Mesiac je plný tajomstiev, neprestáva nás udivovať

Že má Mesiac chvost podobný kométe, je len jedným z mnohých prekvapení, ktoré sme sa v posledných rokoch dozvedeli, a to aj napriek tomu, že nášho sivého suseda pozorujeme azda najdlhšie zo všetkých vesmírnych telies, snáď okrem Slnka.

Len nedávno sme sa napríklad dozvedeli, že je na jeho povrchu až 10-násobne viac kráterov, než sme si pôvodne mysleli. Za ich objavom stojí Čína a využitie umelej inteligencie, pričom objavila takmer 110-tisíc nových kráterov rôznych veľkostí – od malých, s priemerom len niekoľko metrov, až po obrovské krátery široké až 550 kilometrov.

Luna je odjakživa predmetom túžob mnohých vedcov, ale i nádejných astronautov. Doteraz sa na jeho povrch dostala len jediná krajina, avšak svoje plány týkajúce sa pristátia na Mesiaci predstavili mnohé ďalšie krajiny a dokonca aj Európska vesmírna agentúra.

Masívna kolónia na jednom z pólov Mesiaca. zdroj: SOM

V hre sú aj súkromné firmy, ktoré chcú ponúkať vyhliadkové lety – jedným z hlavných priekopníkov je najmä SpaceX s projektom dearMoon, ktorý má vziať na jeho obežnú dráhu posádku s 10-12 ľuďmi už v roku 2023. Objavenie chvosta robí z Mesiaca živší subjekt, ktorý tak pôsobí oveľa dynamickejšie a aktívnejšie – čo je opäť skvelou správou pre turistov.