Tajomstvá tejto planéty sa ľudstvu postupom času odhaľujú, no napriek tomu pred nami skrýva ešte veľké prekvapenia. Jednu záhadu sa však výskumníkom predsa len podarilo objasniť. Za podivuhodným zložením povrchu a obrovskými preliačinami môže stáť zrážka s trpasličou planétou, ktorá Mars postihla pred miliardami rokov.

Sonda, ktorú vyslali mimozemšťania. Pre záhadný objekt letiaci okolo Slnka nemáme žiadne vysvetlenie

Legendárna sonda na Marse zomiera. Zostávajú jej posledné týždne

Táto záhada vedcov nenechá spať. Zvláštne vesmírne rádiové kruhy vôbec nepasujú do našej fyziky

Vedci už dlhý čas skúmajú nášho vesmírneho „suseda“, ktorý pred nimi doteraz schovával jedno obrovské tajomstvo. Za podivuhodným chemickým zložením a deformáciou povrchu môže byť omnoho väčšia udalosť ako sme si doteraz mysleli. Americko-japonská štúdia počas výskumu odhalila, že tieto vlastnosti mohla Červenej planéte priniesť veľká vesmírna kolízia, ktorej účastníkom bola trpasličia planéta. Výsledky skúmania zverejnila Coloradská univerzita v Boulderi vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters.

Hrozivá história Marsu

Povrch Marsu je extrémne zložitý a kôra nie je na každom mieste rovnako hrubá. Impakt malej planéty spôsobil, že najmä na severnej pologuli je kôra tenšia aj o 30 km a povrch je prepadnutý o 3 km. Takéto následky a obrovské zmeny mohla spôsobiť len mohutná zrážka s vesmírnym telesom, ktoré Mars radikálne zmenilo. Mnoho teórií sa pokúša objasniť aj existenciu dvoch obiehajúcich mesiacov, Fobosa a Deimosa. Tie majú nielen zvláštnu podobu, ale taktiež zloženie a teoreticky môžu byť práve výplodom tejto zrážky.

zdroj fotografie: NASA

Nenechaj si ujsť
Cesta ľudí na Mars sa poriadne skomplikovala. Tieto testy odhaľujú, aký nebezpečný by bol život

Tento jav výskumníci v posledných rokoch vysvetľujú hypotézou jediného dopadu, ktorá obhajuje ohromný kráter na severnej časti planéty. Jeho priemer dosahuje neuveriteľných 10 000 km, čo z neho robí najväčší známy kráter v celej našej slnečnej sústave. Dokonca je niekoľko tisícnásobne väčší ako „diera“ po meteorite, ktorý zasiahol Zem za éry dinosaurov. Toto vesmírne teleso vtedy do povrchu vrylo kráter o priemere zhruba 180 km. Aby boli záhady Marsu ľudstvu jasnejšie, pustil sa Stephen Mojzsis a Ramonom Brasserom z Coloradskej univerzity a Tokijského technologického inštitútu do skúmania úlomkov meteoritov, ktoré boli z marťanského povrchu „odpálené“ pri nárazoch asteroidov a pristáli na Zemi.

Ohromný náraz ho zmenil naveky

Tieto vzorky po preskúmaní odhalili, že obsahujú omnoho viac ťažkých kovov ako sa očakávalo. Za tým tak môžeme hľadať vesmírne telesá, ktoré na Mars dopadli pred miliónmi rokov a tieto prvky tam priniesli. Podľa vedcov sa mohol objem planéty v dôsledku mnohých nárazov zväčšiť až o 0,8 %. Aby bolo možné zistiť, aký veľký objekt do povrchu planéty narazil, bola spustená simulácia s rôzne veľkými asteroidmi. Tá mala odhaliť, aký z nich by bol zodpovedný za vytvorenie tak značných zmien na povrchu. Výsledok bol však skutočne ohromujúci a odhalil, že priemer mohutného vesmírneho telesa, ktoré vrazilo do Marsu mohol byť až 1200 km, čo je niekoľkonásobne viac ako dĺžka celého Slovenska.

zdroj fotografie: Pixabay

Odhaduje sa, že zrážka nastala zhruba pred 4,3 miliardami rokov, čo je len „krátko“ po vytvorení našej slnečnej sústavy. Mars následne ešte trápili ďalšie a ďalšie nárazy mnohých komét či asteroidov. Počas tohto veľkého nárazu už bolo v štruktúre planéty oddelené kovové jadro od plášťa. Tieto fakty by tak mohli vysvetliť deformácie na Marse ako aj vznik jeho dvoch mesiacov, ktoré sú pravdepodobne vytvorené z úlomkov marťanskej kôry a materiálu trpasličej planéty.

Život planét v začiatkoch existencie slnečnej sústavy nebol jednoduchý a dlhé eoky čelili tisíckam vesmírnych telies, ktoré ich poznačili. Výskumníci aj naďalej plánujú študovať úlomky z Marsu, ktoré im majú priniesť detailnejšie poznatky o existencii planéty a toho, čo si za miliardy rokov od svojho vzniku prežila.