Astronómom sa podarilo identifikovať hviezdu, ktorá sa nachádza v disku tvorenom rôznymi prachovými časticami a medzihviezdnymi plynmi. Ako informuje ScienceAlert, takéto objekty nie sú ničím príliš zaujímavé a astronómom sa ich podarilo identifikovať už mnoho – tento je však predsa len niečím výnimočný, je totiž rekordne ďaleko.

Prvý raz v cudzej galaxii

Hviezdu v takomto mračne sa tentoraz podarilo po prvý raz identifikovať v cudzej galaxii, konkrétne vo Veľkom Magellanovom mračne, ktorý je jednou z najbližších k Mliečnej ceste. V skutočnosti ide o trpasličiu galaxiu vzdialenú približne 179 000 svetelných rokov od nás, čo je pre vedcov nesmierne veľký krok vpred a dopráv správa pre astronómiu.

Observatóriá a teleskopy, či už optické alebo rádiové, sa totiž stávajú stále výkonnejšími a presnejšími, vďaka čomu je možné pozorovať neustále vzdialenejšie alebo menšie objekty.

Nový objekt má na svedomí observatórium ALMA, pričom mračno prachu a plynu, ktoré sa okolo hviezdy nachádza je v skutočnosti pozostatkom jej zrodu, ku ktorému došlo na kozmické pomery len nedávno.

ESO/ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/A. McLeod et al.

Novoobjavený systém nesie označenie HH 1177, pričom z jeho pólov unikajú silné prúdy nabitých častíc. Európske južné observatórium dodáva, že plyny, z ktorých táto hviezda vznikla, sú výrazne odlišné od plynov v Mliečnej ceste a vďaka nižšiemu obsahu prachu viac nie je zahalená a skrytá, čo astronómom umožnilo jej priame pozorovanie.

Zdroj objavov

Práve Veľké Magellanovo mračno v minulosti poslúžilo aj pri pozorovaní vôbec prvej neviditeľnej čiernej diery v inej galaxii – pochopiteľne však nie priamo, avšak len na základe jej gravitačného vplyvu, ktorý má na okolité objekty.

Neaktívna čierna diera sa nachádza v binárnom systéme VFTS 243, ktorý zdieľa s obrovskou hviezdou s 25-násobkom hmotnosti nášho Slnka. Sama pritom dosahuje len približne 9-násobok hmotnosti Slnka a priemer jej horizontu udalosti sa pohybuje okolo 27 km.

Ako ďalej vysvetľujú vedci v štúdii dedikovanej objavu HH 1177, ktorej výsledky publikovali prostredníctvom žurnálu Nature, k formácii tejto hviezdy podľa všetkého došlo v mračnách s nízkym obsahom kovov. Tieto zistenia majú obrovský potenciál vo výskume evolúcie hviezd a galaxií, o ktorých máme zatiaľ najviac informácií len z našej vlastnej galaxie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky