Umelá inteligencia nachádza úplne nové využitie. Japonská farmaceutická spoločnosť Takeda vďaka nej momentálne testuje liek TAK-279, ktorý má za cieľ bojovať so psoriázou. Vyzerá to navyše tak, že liek bude skutočne fungovať, počas štúdie už efektívne pomohol prvým pacientom, píše Bloomberg. Optimálne zloženie lieku pritom navrhla práve umelá inteligencia.

Tento liek spoločnosť Takeda odkúpila od bostonského startupu vo februári 2023 za 4 miliardy amerických dolárov, uvádza Bloomberg v novej správe. Jeho vývoj pritom vďaka AI trval len pol roka.

Aj umelá inteligencia má svoje limity

Vedci predpokladajú, že bez použitia umelej inteligencie by vhodné molekulárne zloženie lieku hľadali aspoň 2 roky – AI tento čas skrátila 4-násobne. Na svete pritom psoriázou trpí zhruba 125 miliónov ľudí. Ide o neliečiteľné ochorenie kože, ktoré spôsobuje bolesť a nepríjemné vyrážky.

Liek má dnes za sebou prvé dve fázy klinických testov, finálne testovanie ho čaká v najbližších mesiacoch. Ak sa neprejavia žiadne závažné vedľajšie účinky, môže byť časom uvedený na trh. Práve to je však najväčším limitom umelej inteligencie pri vývoji liekov.

Súčasné modely nedokážu spoľahlivo predpovedať vedľajšie účinky. Môže sa teda stať, že AI nájde dokonalú látku na boj s danou chorobou, no jej použitie v ľudskom tele je nereálne. V budúcnosti by sa ale práve toto mohlo zmeniť.

Na vývoji nástrojov umelej inteligencie pre farmaceutický priemysel pracuje aj prestížny Massachusettský technologický inštitút (MIT), ktorý priamo spolupracuje so spoločnosťou Takeda.

Unsplash

Uľahčili výrobu liekov

„Keď farmaceutické spoločnosti vyrábajú pilulky a tablety, ktoré liečia rôzne choroby, bolesti, musia izolovať účinnú farmaceutickú zložku zo suspenzie a vysušiť ju,“ píše portál MIT News. Najväčším negatívom tohto procesu je nevyhnutná prítomnosť ľudského operátora, ktorý zabezpečuje, že daná látka má správne kvality na to, aby bola použitá v liečive.

Nedávna štúdia publikovaná na prestížnom portáli Nature Communications približuje spôsob využitia fyziky a strojového učenia na kategorizáciu drsných povrchov, ktoré charakterizujú častice v zmesi.

Unsplash/Possessed Photography/Pixabay

„Táto technika, ktorá využíva fyzikálny odhad založený na autokorelácii (PEACE), by mohla zmeniť farmaceutické výrobné procesy pre tabletky a prášky, zvýšiť účinnosť a presnosť a viesť k zníženiu počtu chybných šarží farmaceutických výrobkov,“ uvádza ďalej MIT.

Tu to nekončí

Umelá inteligencia v medicíne a farmácii je len na začiatku. Môže pomôcť nielen s hľadaním vhodnejších zložení liekov, ale aj s časovou efektivitou. Pravda je totiž taká, že uvedenie nového lieku na trh stojí zhruba 3 miliardy dolárov, pričom 90 % experimentálnych liekov zlyhá. Urýchlenie procesu a zvýšenie efektivity testovaných látok sa odrazí na výrazne nižších nákladoch.

Vďaka umelej inteligencii sa očakáva, že v priebehu najbližších 10 rokov na trh pribudne aspoň 50 nových liekov. Vďaka tomu môžu farmaceutické spoločnosti zarobiť cez 50 miliárd dolárov, sú presvedčení analytici z Morgan Stanley.

Čítajte viac z kategórie: Novinky