Výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Climate Change ukazujú pohľad na desivú budúcnosť.

Zdá sa totiž, že aj keby sa nám zázračne podarilo zastaviť klimatické zmeny, situácia je už teraz natoľko vážna, že by aj tak prišlo k navýšeniu hladiny morí najmenej o 27 centimetrov.

Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Zvyšovanie hladiny morí už nezastavíme

Výskum jasne ukázal, že doterajšie tempo globálneho otepľovania spôsobí, len v dôsledku topenia ľadu z Grónska, zvýšenie hladiny morí najmenej o 27 centimetrov.

Vzhľadom na to, že vypúšťanie skleníkových plynov a ďalších uhlíkových emisií nestopneme len tak v priebehu jedného dňa, je viac než isté, že v dôsledku topenia aj ďalšieho ľadu a ľadovcov stúpne hladina morí oveľa viac. Dokonca viac ako o meter, upozorňuje portál TheGuardian.

Barni1/Pixabay

Keďže v pobrežných oblastiach sveta žijú miliardy ľudí, stúpajúce hladiny morí predstavujú jednu z najväčších a najničivejších dopadov klimatických zmien.

Ako v rozhovore pre portál FonTech.sk objasnil klimatológ Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi SAV, klimatické zmeny sa nás nedotýkajú iba priamo a teda zvyšovaním teplôt, ale aj nepriamo. V tomto smere predstavujú klimatické zmeny sociálnu, politickú a ekonomickú záležitosť. Tá môže vyústiť aj do migračnej krízy nevídaných rozmerov.

Výskumníci dokonca uviedli, že ak sa budú opakovať teplotné rekordy z roku 2012, kedy sa ľad v Grónsku roztápal rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, potom hladina morí stúpne až o 78 centimetrov.

Zem v problémoch

Ako upozorňuje portál CNBC, medzinárodným tím vedcov ku svojim výsledkom dospel na základe satelitných meraní úbytku ľadu v Grónku a tvaru ľadovej čiapky v rokoch 2000 až 2019. Podľa ich výpočtov, založených na pomere rýchlosti topenia a dopĺňania ľadovej a snežnej pokrývky, nenávratne nastane strata 3,3 % celkového objemu grónskeho ľadovca a to bez ohľadu na to, ako rýchlo svet obmedzí vypúšťanie uhlíkových emisií.

Pixabay

Klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou a spaľovaním fosílnych palív totiž viedli v Grónsku k dlhším letám, čo urýchlilo ústup ľadovcov a ľadovej pokrývky tejto ostrovnej krajiny.

Pre zaujímavosť,  tento ľadovec, pokrývajúci približne 1,8 milióna km^2, je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.

Najhoršie na tom je, že podľa samotných autorov štúdie sú tieto odhady veľmi konzervatívne a pohybujú sa najmä na spodnej hranici. Ide teda len o minimálny odhad zohľadňujúci iba vplyv samotného globálneho otepľovania a ignoruje napríklad to, ako ľadovec na okrajoch kolabuje.

Aj v tomto prípade je však jasne vidieť, že zmeny ľudského správania tu môžu zohrať dôležitú rolu.

„Ak sa rok 2012 stane normálnym, potom hladina stúpne minimálne o 78 centimetrov, čo je obrovské číslo a skutočnosť, že sa pohybuje v tomto rozsahu (straty ľadu) je až šokujúca. Rozdiel medzi 78 a 27 centimetrami ale dobre poukazuje na rozdiel, ktorý môžeme dosiahnuť implementáciou Parížskej dohody. Stále máme priestor na minimalizáciu škôd,“ uvádzajú autori.

Unikátny pohľad na úbytok ľadu na severozápadne Grónska nedávno poskytla NASA Earth Observatory. Na svojom webe totiž publikovala snímku zachytávajúcu tento región v roku 1973, ktorú vyhotovila sonda Landsat 1 a snímku zachytávajúcu rovnakú oblasť v roku 2022 vyhotovenú sondou Landsat 8.

[twenty20 img1=“339569″ img2=“339568″ offset=“0.5″ before=“2. september 1973 NASA Earth Observatory“ after=“20. august 2022 NASA Earth Observatory“]

Neroztápajú sa len ľadovce v Grónsku

Ako sme ťa informovali začiatkom augusta, v problémoch je aj najväčší kontinentálny ľadovec na svete. Meniace sa morské prúdy, ktoré sú z veľkej časti spôsobené klimatickými zmenami, totiž tlačia teplejšiu vodu smerom k Východoantarktickému ľadovému príkrovu.

NASA/GRACE team/DLR/Ben Holt Sr.

Úplný kolaps tohto ľadovca by viedol ku katastrofickému scenáru a zvýšeniu hladiny morí o približne 52 metrov. Situáciu ale môžeme ešte zvrátiť, ak urýchlene prijmeme nové opatrenia v oblasti klímy.

Zistenia posledných štúdií zameraných na klimatické zmeny jednoducho podčiarkujú naliehavú potrebu obmedziť globálne otepľovanie pod 1,5 ℃. V opačnom prípade by sme sa mohli dočkať tých najkatastrofickejších scenárov.