V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Jadrová energetika sa opäť dostáva do centra pozornosti. V čase, keď Európa zrýchľuje dekarbonizáciu a zároveň čelí rastúcim nárokom na spotrebu elektriny, odborníci čoraz otvorenejšie hovoria o tom, že bez jadra sa stabilný energetický mix jednoducho nezaobíde.

Potvrdili to aj zástupcovia priemyslu na konferencii Energie pre udržateľné podnikanie, kde zazneli argumenty, ktoré idú proti rozšíreným mýtom o drahej jadrovej energii.

Podľa odborníkov bude jadro zohrávať kľúčovú úlohu najmä v momentoch, keď obnoviteľné zdroje zlyhávajú. Ide o situácie, keď nefúka vietor a slnečné elektrárne nevyrábajú dostatok energie. Práve vtedy sa ukazuje zásadný rozdiel medzi stabilnými a prerušovanými zdrojmi.

„Vždy ku každému obnoviteľnému zdroju, ktorý funguje napríklad 20 % času, musíte mať vybudovaný ďalší zdroj, ktorý ho nahradí, keď tento zdroj fungovať nemôže,“ priblížil prezident spoločnosti Westinghouse Electric Company pre Českú republiku a Slovensko Petr Brzezina.

Diskusia sa dotkla aj samotnej ceny elektriny. Hoci jadrové elektrárne vyžadujú vysoké počiatočné investície, ich prevádzka je následne výrazne lacnejšia a stabilnejšia v porovnaní s inými zdrojmi.

„Ja hovorím, keď fúka a svieti, hriech to nevyužiť. No ale musíme brať do úvahy aj to, čo urobíme, keď nebude fúkať, respektíve nebude svietiť,“ upozornil riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty spoločnosti VUJE Andrej Žiarovský. Zároveň doplnil, že cena za jednu megawatthodinu prerátaná na životnosť jadrovej elektrárne sa pohybuje približne medzi 50 až 60 eurami v závislosti od financovania.

V širšom európskom kontexte tieto tvrdenia potvrdzujú aj zahraničné analýzy. Jadrové elektrárne dosahujú kapacitný faktor nad 90 %, zatiaľ čo solárne zdroje fungujú na úrovni približne 15 až 25 % a veterné turbíny medzi 25 až 45 %. Aj preto je nutné budovať záložné kapacity pre obnoviteľné zdroje.

Levelizované náklady na elektrinu sa pri jadre pohybujú približne od 50 do 110 dolárov za MWh, čo je pri dlhodobej prevádzke konkurencieschopná hodnota, najmä ak sa zohľadnia náklady na stabilizáciu siete pri OZE.

Freepik/Úprava redakcie

Iná cesta prakticky neexistuje

Podľa odborníkov Slovensko nemá veľký manévrovací priestor. Vzhľadom na geografické aj technologické limity sa jadrová energia javí ako nevyhnutný základ energetického mixu.

Žiarovský upozornil aj na významnú výhodu jadrového paliva z pohľadu bezpečnosti a logistiky. „Palivo do dvoch reaktorov na tri roky vojde do tejto miestnosti. To znamená, vieme si vytvoriť dostatočné zásoby, ktoré nás odizolujú od geopolitických turbulencií,“ dodal.

Práve geopolitický rozmer je dnes čoraz dôležitejší. Malý objem jadrového paliva umožňuje krajinám vytvárať strategické zásoby a znižovať závislosť od nestabilných dodávateľov energií. Skúsenosti z posledných rokov, najmä v súvislosti s plynovou krízou, ukázali, aké zraniteľné môžu byť štáty závislé od importu fosílnych palív. Jadrová energia v tomto smere predstavuje stabilnejšiu alternatívu.

Odborníci zároveň zdôraznili potrebu výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Existujúce bloky elektrárne V2 sa blížia ku koncu životnosti, a preto bude nevyhnutné ich nahradiť novým zariadením s výkonom približne 1200 MW. Ten by mal pokryť nielen súčasnú spotrebu, ale aj budúci rast dopytu.

jadrová elektráreň
Freepik

Ten bude podľa všetkého výrazný. Elektrifikácia priemyslu, nástup elektromobility či rast dátových centier zásadne zvyšujú tlak na energetickú infraštruktúru. Bez stabilných zdrojov bude čoraz ťažšie udržať rovnováhu v sieti.

Prečo je progresívna?

Jadrová energia predstavuje v súčasnosti najprogresívnejší spôsob výroby elektriny, pretože ako jediný stabilný zdroj dokáže generovať obrovské množstvá energie bez priamych emisií skleníkových plynov. Jej technologický pokrok sa prejavuje najmä v extrémnej energetickej hustote, kde jediná malá palivová tableta uránu nahradí stovky kilogramov fosílnych palív, čím dramaticky znižuje environmentálnu stopu spojenú s ťažbou a logistikou.

Táto koncentrácia sily umožňuje moderným spoločnostiam udržiavať vysoký životný štandard a poháňať energeticky náročné technológie, ako sú dátové centrá alebo umelá inteligencia, bez devastácie prírodných ekosystémov rozsiahlymi plochami solárnych či veterných parkov.

Súčasná renesancia jadra je poháňaná prechodom k reaktorom štvrtej generácie a malým modulárnym reaktorom (SMR), ktoré zásadne menia paradigmu bezpečnosti a efektivity. Tieto moderné systémy sú navrhnuté tak, aby boli pasívne bezpečné, čo znamená, že sa v prípade poruchy dokážu samy odstaviť bez potreby zásahu človeka alebo elektrického napájania.

Navyše, progresívne prístupy k uzavretému palivovému cyklu umožňujú recykláciu vyhoreného paliva, čím sa z odpadu stáva cenný energetický zdroj, čo posúva jadrovú energetiku smerom k princípom obehového hospodárstva a dlhodobej udržateľnosti.

Výstavba nových jadrových blokov však nie je len technickou otázkou, ale aj otázkou načasovania. „Môže sa stať, že niektorí, čo budú dlho váhať, budú stáť v rade,“ upozornil Brzezina.

Tento výrok odráža realitu v celej Európe. Viaceré krajiny už rozbehli alebo pripravujú nové projekty. Poľsko plánuje výstavbu prvého reaktora typu AP1000, Bulharsko pripravuje dvojicu blokov v lokalite Kozloduj s finálnym investičným rozhodnutím okolo roku 2026 a Slovinsko zvažuje projekt Krško-II.

Európska únia zároveň plánuje do roku 2050 rozšíriť jadrovú kapacitu na 109 GW, pričom investície majú dosiahnuť 241 miliárd eur. Len v rokoch 2026 až 2027 pôjde 330 miliónov eur na výskum, vrátane malých modulárnych reaktorov.

Aj napriek tomu, že jadrové elektrárne dokážu produkovať relatívne lacnú energiu, výsledná cena elektriny pre spotrebiteľov nebude závisieť len od domácich zdrojov. Žiarovský upozornil na širšie regionálne súvislosti.

Máme za chrbtom deficitné Maďarsko, ktoré je deficitné cez 20 %, miestami 28 %, a za Maďarskom je rovnako deficitný Balkán. To je inak, mimochodom, dôvodom, prečo je cena elektriny u nás vyššia ako napríklad v Nemecku, pretože to trhové prostredie, o ktorom hovoríme, jednoducho vytláča cenu,“ dodal.

Slovensko tak stojí pred rozhodnutím, ktoré bude formovať jeho energetickú budúcnosť na desaťročia dopredu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP