Dlho sa predpokladalo, že začiatky poľnohospodárstva boli odpoveďou na priaznivejšie podmienky prostredia po skončení poslednej doby ľadovej. Nová štúdia však naznačuje, že za touto zásadnou zmenou v dejinách ľudstva stáli najmä dynamické vzťahy medzi rôznymi ľudskými skupinami – konkrétne medzi lovcami-zberačmi a ranými farmármi, upozorňuje Phys.org.

Poľnohospodárstvo bolo prelomom

Medzinárodný výskumný tím vytvoril matematický model založený na známych Lotka-Volterra rovniciach – pôvodne určených na modelovanie vzťahov medzi predátormi a korisťami – a aplikoval ho na interakcie medzi populáciami s odlišným spôsobom obživy.

Základom nového prístupu je využitie rádio-uhlíkového datovania archeologických nálezísk na odhad populačných zmien v priestore a čase. Tieto dáta boli následne použité na kalibráciu modelu, ktorý opisuje, ako konkurenčný tlak, reprodukčná stratégia a migrácia mohli ovplyvniť šírenie poľnohospodárstva.

Model ukazuje, že spoločnosti, ktoré si osvojili poľnohospodárstvo, mali často vyššiu mieru rastu populácie než ich susedné komunity lovcov a zberačov. To viedlo k expanzii farmárov a zároveň k postupnej transformácii alebo zániku tradičných foriem obživy.

Midjourney

Nebolo to zo dňa na deň

Podľa výsledkov výskumu nešlo o jednoduchú náhradu jedného spôsobu života druhým. Namiesto toho nastal komplexný proces, kde migrácia, kultúrna difúzia a lokálna adaptácia zohrali zásadnú úlohu, objasňuje tím vedcov v štúdii zverejnenej prostredníctvom platformy PNAS.

Zásadným prínosom štúdie je zistenie, že nie environmentálne zmeny, ale vnútorná dynamika ľudských spoločností stála za tzv. neolitickou revolúciou. Tento prístup kladie dôraz na kultúrnu evolúciu ako hnací motor civilizačných zmien.

Výskumný tím plánuje rozšíriť svoj model na väčšie územia a obdobia. Cieľom je vytvoriť univerzálny nástroj na pochopenie toho, ako interakcie medzi rôznymi populáciami ovplyvňovali kľúčové prechody v dejinách ľudstva – od vzniku miest, cez migrácie až po kolapsy civilizácií. Tento výskum je dôležitým krokom smerom k integrovanému, kvantitatívnemu chápaniu dejín, ktoré spája archeológiu, demografiu, matematiku a kultúrnu antropológiu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky