Aktualizácia 21:30:

United Launch Alliance to dnes zvládla bezchybne a pomocou legendárnej rakety Atlas V 401 vyniesla na heliosynchrónnu obežnú dráhu Zeme pozorovací a monitorovací satelit Landsat 9, ktorého história siaha až do začiatku 70-tych rokov.

Druhý stupeň Centaur tak úplne po prvý raz v histórii naštartoval svoj motor až štyrikrát počas jedinej misie a umiestnil satelit Landsat 9 na svoju obežnú dráhu asi hodinu a dvadsať minút po štarte.

Atlas V poletí však už čoskoro znovu a opäť v konfigurácii 401. Tentoraz však nie na obežnú dráhu Zeme, ale do vzdialeného vesmíru vynesie sondu Lucy. Tá navštívi množstvo satelitov a nesie správy pre budúcich ľudí, ktorí ju môžu o milióny rokov nájsť.

ULA/Flickr

Napriek plánovanému nahradeniu má Atlas V v zálohe ešte niekoľko misií a jeho plány siahajú až do roku 2023.

Pôvodný článok:

Jeden z konkurentov Muskovho SpaceX, spoločnosť United Launch Allianca, sa chystá vyniesť dnes do vesmíru dôležitý satelit.

Raketa pritom zlomí niekoľko rekordov a dosiahne dlho očakávané míľniky, informuje Everyday Astronaut. Zároveň ale predznamenává koniec rakiet Atlas V. Čo príde po nich?

Historický 300. štart Atlasu V

Ide o 300. štart rakety typu Atlas z Vandenbergu, pričom raketu odpália o 20:11 nášho času a celý priebeh umožní ULA sledovať prostredníctvom živého vysielania. Atlas V v konfigurácii 401 vynesie na heliosynchrónnu obežnú dráhu satelit Landsat 9.

Heliosynchrónna orbita je taká, vďaka ktorej sa nachádza satelit nad určitým územím vždy v tom istom lokálnom čase – jeho dráha je synchronizovaná so Slnkom, preto sa teda nazýva heliosynchrónna.

Raketa Atlas V pred misiou GPS IIF-12. Zdroj: ULA/LFlickr

Konfigurácia 401 v prípade rakety značí, že aerodynamický kryt nákladu má priemer 4 metre, nemá žiadne prídavné raketové motory na pevné palivo a druhý stupeň, známy ako Centaur, má len jeden motor.

V tejto konfigurácii dokáže vyniesť na nízku obežnú dráhu Zeme 9 797 kg za cenu od 109 miliónov amerických dolárov. Najsilnejšia verzia, ktorá zatiaľ letela, je tá s označením 551, ktorá unesie 18 814 kg, čo je porovnateľné s konkurenčnou raketou Falcon 9, avšak za takmer trojnásobnú cenu – 153 miliónov dolárov.

Ďalšie míľniky a koniec Atlasu

Ďalším dôležitým míľnikom, ktorý dosiahne Vandenbergova základňa vesmírnych síl dnešným letom, je celkovo 2 000. štart akejkoľvek rakety. Základňa funguje už od roku 1941, pričom prvá z nej odštartovala v 60-tych rokoch.

Okrem toho je dnešný štart zároveň dvadsiatou misiou rakety Atlas v rámci programu NASA LSP (Launch Service Provider), v rámci ktorého vyvážajú súkromné spoločnosti do vesmíru satelity a družice, ktorých úlohou je pozorovanie Zeme, navštevovanie iných planét a podobne, vysvetľuje NASA.

Raketa Atlas sa zároveň, po stovkách úspešných letov, chystá na svoje zaslúžený odpočinok. V službe ju má totiž nahradiť úplne nová raketa Vulcan, ktorú pripravila spoločnosť ULA a vďaka množstvám inovácií má byť viac konkurencie schopná a dokonca čiastočne opakovateľne použiteľná, informuje ULA.

Satelit Landsat 9

Projekt Landsat je najdlhšie fungujúcim projektom na satelitných snímok Zeme, pričom satelit Landsat 9 je vybavený podobnými monitorovacími nástrojmi, ako jeho predchodca. Sú ale patrične vylepšené s rozšírenými schopnosťami.

NASA/Orbital ATK

Landsat 9 vytvorí denne asi 750 skupín snímok, ktoré sa následne skombinujú so snímkami jeho predchodcu Landsat 8. Celkovo je to 1 500 snímkových skupín denne, ktoré si môže ktokoľvek stiahnuť prostredníctvom USGS.