Konečne poznáme dôvod výskytu záhadného oblaku na Marse

Kamera na palube sondy Mars Express už v roku 2018 zachytila zvláštne dlhý jemný oblak vlniaci sa nad povrchom Marsu. 1500 kilometrov dlhý útvar na pohľad pripomínal oblak dymu a zdalo sa, že uniká z priamo z krátera vyhasnutej sopky. O téme píše portál Sciencealert.

Mars Express, planetárna sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA), denne posiela snímky povrchu Marsu späť na Zem. Vedci si pri spätnej analýze fotografií všimli, že zvláštny oblak nad sopkou Arsia Mons sa na nich vyskytuje len niekedy. Pôvodné teórie hovorili o opätovne prebudenej sopke, o čom sme písali aj my v tomto článku.

ESA/GCP/UPV/EHU Bilbao

V novej štúdii porovnávali fotografie oblaku z roku 2018 so staršími snímkami a pozorovaniami za desiatky rokov výskumu Marsu. Ich hlavným cieľom bolo odhaliť dôvody stojace za nepravidelne sa objavujúcim úkazom.

Oblak je totiž veľmi náročné pozorovať ako celok, keďže Mars má nestálu a dynamickú atmosféru. Pozorovania boli taktiež obmedzené dráhami vesmírnych sond, ktoré ho nemohli pozorovať skôr ako popoludní, čo naše výskumy výrazne obmedzovalo.

Povrch Marsu. Zdroj: NASA / JPL-Caltech

„Na odstránenie týchto prekážok sme použili jeden z nástrojov sondy Mars Express – vizuálnu monitorovaciu kameru (VMC),“ hovorí vedúci tímu vedcov Jorge Hernández Bernal z Baskickej univerzity v Bilbau, píše ESA.

Záhada je vyriešená

Po viac ako dvoch rokoch pozorovania a analýz prišli vedci s riešením. Nejde o vulkanickú, ale o meteorologickú činnosť. Vždy na úsvite, začiatkom marťanskej jari a v lete, začína teplejší hustý vzduch stúpať spod sopky Arsia Mons po jej západnom svahu až na vrchol.

Po viac ako dvoch rokoch pozorovania a analýz prišli vedci s riešením. SciNews/YouTube

Pomaly sa ochladzuje, pričom spôsobuje kondenzáciu vlhkosti okolo častíc prachu. Približne vo výške 45 kilometrov nad povrchom sa vzduch začne rozpínať a počas dvoch až troch nasledujúcich hodín sa s rýchlosťou 170 m/s (600 km/h) pohybuje smerom na západ. Spomínaný meteorologický úkaz – orografický oblak – dosahuje dĺžku 1800 km a šírku 150 km.

Pre lepšie pochopenie, al by sa spomínaná sopka Arsia Mons nachádzala na Slovensku, 1800 kilometrový orografický oblak by sa každé ráno vytváral nad územím Európy a končil by približne na úrovni Londýna. Vo videu nižšie si môžeš pozrieť, ako vyzerajú orografické oblaky na Zemi.

Výnimočný výskum klimatických systémov

Arsia Mons je súčasťou obrovskej vulkanickej oblasti blízko rovníka Marsu. Nachádza takmer presne na opačnej strane červenej planéty ako kráter Jezero, kde nedávno pristál rover Perseverance. Aj to je dôvodom, prečo väčšina satelitov na tamojšej obežnej dráhe túto oblasť nemôže skúmať skôr ako popoludní.

Spoluautor štúdie Agustin Sánchez-Lavega taktiež z Baskickej univerzity vysvetľuje, že táto štúdia dáva vedcom možnosť lepšie porozumieť klimatickým systémom nielen na Marse, ale aj na Zemi. „Aj my na Zemi máme orografické oblaky, no tie sa ani zďaleka nemôžu vyrovnať dĺžke a šírke oblakov z Marsu,“ hovorí Sánchez-Lavega.

Čítajte viac z kategórie: Novinky