Známe rakety Titan dnes už nelietajú a vďaka oveľa modernejším a spoľahlivejším technológiám sa na nich často dívame ako na predpotopné stroje. Spojeným štátom však napriek mnohým nedostatkom slúžili takmer 5 desaťročí, prežili Studenú vojnu a definitívne sa ich vzdali až v 21. storočí.

Balistická strela – počiatok

Ako väčšina rakiet zo začiatku Studenej vojny, aj rakety Titan začali ako stroje s jasným armádnym účelom. S cieľom vyhrať preteky v zbrojení v oblasti jadrových zbraní a schopnosti ich dopravenia na územie nepriateľa čo najefektívnejšie začali vznikať medzikontinentálne balistické strely, ktoré sú od obežnej dráhy skutočne len krok, píše Lockheed Martin.

Tieto strely s jadrovými hlavicami totiž pri svojom lete opisujú balistickú krivku, ktorej najvyšší bod sa nachádza viac ako 1 000 km nad povrchom Zeme. Pre porovnanie, Medzinárodná vesmírna stanica obieha Zem na cirkulárnej obežnej dráhe vo výške približne 410 km. Medzikontinentálnym balistickým strelám (ICBM) preto k dosiahnutiu orbity naozaj veľa nechýba.

US Air Force

Práve tak začali vznikať prvé orbitálne rakety, medzi ktoré sa dostali aj rakety Titan. HGM-25A Titan I, prvá viacstupňová ICBM Spojených štátov, po prvý raz vzlietla v roku 1959 a naposledy v roku 1965, pričom zo 70 letov skončilo úspechom len 53. Na dosiahnutie orbity však dostatočné parametre nemala a USA prišli s čímsi silnejším.

Titan I skončil

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa