K najbližšej hviezde za 40 rokov. Pohon budúcnosti sľubuje medzihviezdne cesty v rekordnom čase

Vedci sa čoraz vážnejšie zaoberajú otázkou, či nastal správny čas poslať sondu k najbližšej hviezdy. Navštívili sme nimi už všetky planéty v našej sústave, množstvo ich mesiacov a neustále skúmame ďalšie. Aj tie najvzdialenejšie sondy Voyager 1 a 2 sa len sotva stihli dostať na hranice našej sústavy a už prišli o väčšinu svojho ústrojenstva. Experti preto hľadajú oveľa efektívnejší vesmírny pohon, ktorý by nás dostal k inej hviezde v priebehu niekoľkých desaťročí, píše ScienceAlert.

Najznámejší koncept má zásadný problém

Jednou z hlavných výziev pri navrhovaní medzihviezdnej misie je hmotnosť sondy. Známy koncept Breakthrough Starshot, ktorému sme sa venovali v samostatnom článku, zahŕňa miniatúrnu sondu so slnečnými plachtami, ktorá by využila svetelný lúč na cestu k Alpha Centauri. Avšak takáto malá sonda by po príchode na miesto určenia dokázala zhromaždiť len minimum údajov – viac by išlo o inžiniersky úspech než o vedeckú misiu.

Greason a Bruhaug naopak v novej štúdii, na ktorú upozorňuje UniverseToday, navrhujú sondu s hmotnosťou až 1 000 kg, čo zodpovedá veľkosti sond Voyager zo 70. rokov. Moderné technológie by umožnili vybaviť ju sofistikovanejšími senzormi a riadiacimi systémami, ale na pohon takejto sondy by bolo potrebné využiť iný druh lúča.

Štúdia sa sústreďuje na relativistický elektrónový lúč, ktorý by umožnil dlhodobejšie pôsobenie sily na sondu, čím by dosiahla výraznú časť rýchlosti svetla. Elektróny môžu byť urýchlené blízko rýchlosti svetla pomerne jednoducho v porovnaní s inými časticami. Pri vysokých rýchlostiach dochádza k javu známemu ako relativistický pinch, ktorý zabraňuje rozptylu lúča v dôsledku odpudivých síl medzi elektrónmi.

Greason & Bruhaug

Dožili by sme sa návštevy druhej hviezdy

Výpočty ukazujú, že takýto lúč by mohol fungovať na vzdialenosti až 1 000 AU (1 AU = vzdialenosť Zeme od Slnka), čo presahuje účinnosť akéhokoľvek súčasného pohonného systému. Po ukončení fázy urýchľovania by sonda s hmotnosťou 1 000 kg dosiahla rýchlosť 10 % rýchlosti svetla, čo by znamenalo cestu k Alpha Centauri za približne 40 rokov. Mnohí z nás by sa tak mohli, za predpokladu včasného štartu misie, dožiť prvej návštevy cudzej hviezdy.

Najväčšou výzvou zostáva samotné vytvorenie dostatočne silného lúča. Na vzdialenosť 100 AU by bol potrebný lúč s energiou 19 GeV. To je technicky možné, keďže urýchľovače, ako je Veľký hadrónový urýchľovač, pracujú s ešte vyššími energiami, avšak pochopiteľne nesmierne nákladné a náročné.

Na zachytenie a riadenie tejto energie v blízkosti Slnka autori navrhujú využitie solárneho statitu – platformy, ktorá by sa nachádzala nad povrchom Slnka, vyvážená tlakom svetla a magnetického poľa. Statit by bol chránený masívnym slnečným štítom a mohol by udržať stabilnú polohu počas dní až týždňov potrebných na urýchlenie sondy. Problém je, že ide len o hypotetické zariadenia, ktoré zatiaľ ľudstvo nevyvinulo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky