Schyľuje sa k vyriešeniu jednej z najväčších vesmírnych záhad. Kľúčom k jej rozlúsknutiu má byť podľa astronóma Massima Stiavelliho z STScI (Space Telescope Science Institute) fenomenálny teleskopom Jamesa Webba, ktorý od svojho spustenia prináša revolučné informácie. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jedna z najväčších vesmírnych záhad

Tou je hviezda KIC 8462852 známa aj ako Tabbyina hviezda vzdialená zhruba 1 470 svetelných rokov od Zeme. Jej podivné fluktuácie jasu a dlhodobé zmeny totiž až doposiaľ vzdorovali všetkým pokusom o vysvetlenie.

ScreenShot/ASpec/YouTube

Tabbyina hviezda je žltobiely trpaslík nachádzajú sa v súhvezdí Labuť. Pri pozorovaní intenzity svetla však dochádza k neobyčajnému stmievaniu a fluktuáciám a to až o závratných 22 %. Táto hviezda je hádankou od roku 2015, kedy ju objavila astrofyzička Tabethe Boyajian.

Ako sme spomínali, hviezdu preslávili jej náhle zmeny jasu, pričom k týmto zmenám dochádza veľmi nepravidelne a nie je možné ich vysvetliť bežnými astronomickými javmi. Na vysvetlenie bolo predložených niekoľko hypotéz, vrátane obiehajúcej planéty, či obrovského mračna prachu alebo fragmentov komét. Iní zasa veria, že by sa v oblasti mohla nachádza konštrukcia podobná Dysonovej sfére. Nič z uvedeného však zvláštne poklesy jasu jednoznačne nevysvetľuje.

Všetko však nasvedčuje tomu, že to, čo spôsobuje stmievanie tohto hviezdneho objektu nie je v žiadnom prípade pevný objekt. To zužuje kandidátov v podstate na roje komét, úlomky roztrhanej exoplanéty, či exomesiaca, prípadne dochádza k podivným vnútorným fluktuáciám, alebo hviezdu obieha už spomínaný nerovnomerný oblak plný prachu. Taktiež je ale veľmi pravdepodobné, že za čudným správaním Tabbyinej hviezdy stojí úplne nový astronomický jav, s ktorým sme sa až doposiaľ nemali tú česť stretnúť.

Definitívnu bodku za hádankou ale majú dať nedávno vykonané pozorovania, ktoré uskutočnila skupina odborníkov pod vedením Stiavelliho a to prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba.

Len krok od cieľa

Vedci totiž veria, že pozorovania v blízkom a strednom infračervenom pásme prostredníctvom NIRSpec a MIRI túto dlhoročnú záhadu konečne vyriešia. Odborníci si pritom stanovili dva hlavné ciele pozorovania.

Tým prvým je rozlíšenie medzi rôznymi modelmi vysvetľujúcimi správanie tejto hviezdy. Detekcia materiálu okolo hviezdy by potvrdila, že neobvyklé zmeny v jasnosti hviezdy sú spojené s prítomnosťou tohto materiálu – týmto spôsobom by sa v podstate potvrdila jedna z hlavných hypotéz.

V prípade, že sa v okolí hviezdy nepodarí nič detegovať, došlo by k zvýrazneniu záhady okolo KIC 8462852 – uvedené by naznačovalo, že za zmeny jasu stojí doposiaľ neznámy mechanizmus a museli by sa hľadať alternatívne vysvetlenia.

Infrared: IPAC/NASA; Ultraviolet: STScI/NASA)

V prípade detekcie je potom druhým hlavným cieľom určenie teploty a svietivosti okolitého materiálu, čo by malo pomôcť k lepšiemu pochopeniu tohto objektu.

Hoci zatiaľ nie sú známe žiadne bližšie výsledky pozorovaní, je isté, že vedci usilovne pracujú na analýze získaných dát a keďže sami upozorňujú, že na tejto záhade pracujú, je možné, že už o pár dní sa dočkáme jej rozlúštenia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky