Nočná obloha plná hviezd nás vždy fascinovala. Už starovekí grécki astronómovia a filozofi si pri jej skúmaní uvedomili, že má tretí rozmer – hĺbku. Medzi jednotlivými žiariacimi nebeskými telesami je obrovský priestor. Pozorovali vtedy aj súhvezdie Orion, ktoré zo Zeme aj dnes vyzerá takmer úplne rovnako ako pred 3000 rokmi. To sa však čoskoro môže zmeniť. Betelgeuse – jedna z hviezd – sa totiž začala správať úplne inak ako ostatné, píše National Geographic.

Ak patríš k pravidelným pozorovateľom hviezdnatej oblohy a všimol si si, že pravé rameno Oriona v posledných dňoch svieti akosi inak, nemýlil si sa. Betelgeuse sa v rebríčku jasnosti vždy pohybovala okolo desiateho miesta, teda až kým v októbri nezačala blednúť. V decembri už nebola ani dvadsiata najjasnejšia. Ak je jasno, môžeš si všimnúť, že súhvezdie Orion nie je tak zreteľné, ako bývalo.

Čo vieme o Betelgeuse?

Tento červený obor nesie aj iný názov – Alpha Orionis. Označenie Alpha sa zvyčajne používa pre najžiarivejšiu hviezdu súhvezdia, hoci Betelgeuse toto pravidlo porušuje. Najžiarivejšou hviezdou Oriona je totiž Rigel, ktorý predstavuje jeho pravú nohu. Na obrázku nižšie si môžeš všimnúť obidve hviezdy. Rigel je sfarbený viac do modra, na rozdiel od oranžovej Betelgeuse. Za posledných desať rokov sa jej oranžová farba ešte viac zvýraznila, čo znamená, že jej teplota mierne klesá.

Faktom však je, že je asi 1300-krát väčšia ako naše Slnko, čo znamená, že v našej slnečnej sústave by táto hviezda pohltila nielen prvé štyri planéty – Merkúr, Venušu, Zem a Mars; ale aj hlavný pás asteroidov a Jupiter. Saturn by si v takom prípade neudržal svoje prstence.

Porovnanie veľkosti našej slnečnej sústavy a hviezdy Betelgeuse. Screenshot/Youtube

Betelgeuse je taktiež (na vesmírne pomery) relatívne blízko pri nás. 640 svetelných rokov naozaj nie je veľa v porovnaní s inými objektami pozorovateľnými voľným okom. Vedci si myslia, že Betelgeuse by mohla explodovať a zomrieť, čo určite bude pozorovateľné aj zo Zeme.

Tento typ hviezd sa takto nezvykne správať – napríklad táto konkrétne má „len“ 8,5 milióna rokov. Pre porovnanie, naše Slnko žije už štyri miliardy rokov a pravdepodobne sa dožije úctyhodných desať miliárd, kým sa s ňou stane to, čo s pravým plecom Orionu. Po výbuchu však Betelgeuse určite navždy zmizne z nočnej oblohy.

„Najväčšou otázkou teraz je, kedy exploduje,“ uviedla na Twitteri Sarafina Nance z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorá sa venuje tejto hviezde a študuje hviezdne výbuchy. „Nemyslím si, že to bude tak skoro, ale veľmi sa na to teším,“ dodala pre National Geographic.

Takto by mal vyzerať výbuch supernovy Betelgeuse. Screenshot/Youtube

Čo sa po výbuchu stane našej planéte?

Vôbec nič. Sme totiž dostatočne ďaleko a okrem toho máme Slnko a okolo našej sústavy máme akýsi ochranný štít. Ak by sme však tento štít nemali, tlaková vlna by nás zasiahla až o šesť miliónov rokov po výbuchu.

Keď teda táto hviezda vybuchne, respektíve svetlo z výbuchu po stovkách rokov dorazí k nám, Betelgeuse nám pred očami zhorí. Žiara bude jasnejšia ako Mesiac v splne a dostatočne jasná na to, aby v noci vrhala tiene na Zemi. Bude tiež viditeľná aj počas dňa po dobu najmenej niekoľkých mesiacov. Potom hviezda navždy zmizne z našej oblohy.

Betelgeuse je dvadsaťkrát väčšia ako naše Slnko. Screenshot/Youtube

Otázku o tom, kedy tento výbuch nastane, nevedia zodpovedať ani najnovšie štúdie. Pravdepodobne vybuchne v rozmedzí najbližších pár miliónov rokov, ale je možné, že už o 100 000 rokov. Keďže sme od nej 640 svetelných rokov vzdialení, je tiež možné, že už vybuchla. V tom prípade by sme explóziu zo Zeme videli ešte pred rokom 2660.

Nie je však vylúčené, že svetlo z explózie na Zem dopadne v najbližších rokoch či dokonca mesiacoch. To by znamenalo, že Betelgeuse vybuchla niekedy koncom stredoveku, teda ešte pred objavením Ameriky. To, ako bude vyzerať výbuch Betelgeuse, si môžeš pozrieť na tomto videu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky