Väčšina našich vedomostí o tom, čo sa nachádza v strede Zeme pochádza zo študovania seizmických vĺn. Hoci Jules Verne vo svojom vedecko-fantastickom románe vyslal do stredu Zeme troch odvážlivcov už v roku 1864, my sme zatiaľ nedokázali vymyslieť žiadnu technológiu, ktorá by nám to umožnila.

Kvôli obrovskému tlaku a teplote sa tam zrejme nikdy žiadna bytosť ani technológia nedostane. Nič to však nemení, že poznávanie toho, čo sa deje uprostred našej planéty, je pre nás kriticky dôležité.

Cesta do stredu Zeme

Hoci nedokážeme priamo pozorovať, čo sa odohráva v srdci našej planéty, vieme do nej pomocou seizmických vĺn nahliadnuť. Pomocou tejto metódy teraz vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Communications Earth & Environment nazreli hlboko pod povrch planéty a dospeli k veľmi zaujímavým záverom. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Ying Zhou.

Ako sa uvádza v tlačovej správe, v máji 1997 zasiahlo oblasť Kermadecových ostrovov ležiacich v Tichom oceáne veľké zemetrasenie a v septembri 2020 potom rovnakú oblasť zasiahlo ďalšie veľké zemetrasenie.

Hoci medzi týmito dvomi zemetraseniami je rozdiel viac než 20 rokov, vedci očakávali, že pri nich vzniknú seizmické vlny, ktoré sa cez vrstvy Zeme budú šíriť rovnakou rýchlosťou. Opak bol pravdou.

Podľa Zhou je tento materiál ľahší, takže sa bude pohybovať smerom nahor a meniť hustotu v oblastiach, kde sa nachádza. Konkrétne boli pozorované seizmické vlny SKS. Tie prechádzajú plášťom ako priečne vlny (S), potom smerujú do vonkajšieho jadra ako kompresné vlny (K) až napokon prejdú opačnou stranou von cez plášť ako priečne vlny (S).

Modrou sú vyznačené seizmické vlny prenikajúce do jadra, ktoré sa danou oblasťou pohybovali rýchlejšie v roku 2018, ako v roku 1997. Ying Zhou.

Prečo je to dôležité?

Vonkajšie jadro Zeme sa nachádza medzi plášťom a vnútorným jadrom, ktoré predstavuje najhlbšiu časť našej planéty. Vonkajšie jadro pozostáva najmä z tekutého železa a niklu, ktoré podliehajú konvekcii. Toto prúdenie, alebo vírenie tekutého kovu vytvára elektrické prúdy zodpovedné za generovanie a riadenie magnetického poľa, ktoré chráni našu planétu a život na nej pred škodlivým žiarením z vesmíru.

NASA

Vzťah medzi vonkajším jadrom a magnetickým poľom, ktoré funguje ako ochranná bariéra, nie je doposiaľ objasnený a je založený len na hypotetických modeloch.

„Ak sa pozriete na severný geomagnetický pól, v súčasnosti sa pohybe rýchlosťou približne 50 km za rok,“ objasňuje Zhou.

Geomagnetické pole nie je stacionárne, naopak, neustále sa mení. „Keďže sa mení, špekulujeme aj o tom, či sa časom mení aj konvekcia vo vonkajšom jadre. Neexistujú však žiadne priame dôkazy. Nikdy sme to nevideli,“ vysvetľuje Zhou.

Novo objavené zmeny, ktoré sa odohrávajú vo vonkajšom jadre síce podľa Zhou nie sú dramatické, ale jednoznačne stoja za skúmanie. V štúdii vedkyňa naznačuje, že ľahké prvky, v tomto prípade vodík, uhlík a kyslík, sa vo vonkajšom jadre uvoľňujú najmenej od roku 1997, čo zodpovedá zníženiu hustoty o približne 3 %.

Čítajte viac z kategórie: Novinky