Automobilka Honda bola v mojich očiach vždy tak trocha konzervatívna. Drží sa osvedčených praktík a fungujúcich technických riešení. Avšak potom prišla s modelom Honda E, ktorý úplne zmenil môj pohľad na celú značku. Honda E totižto bola výstavnou skriňou nových a futuristických technológií – kamery miesto spätných zrkadiel, displej po celej šírke prístrojovej dosky a mnoho ďalších.

Aj keď pri modeloch so spaľovacími motormi je Honda naďalej viac konzervatívna, model CR-V dokonale spája displeje, dotykové ovládacie prvky a hardvérové tlačidlá, čím vytvára ideálny kokpit nie len pre mladých ľudí, ale aj pre „starú školu“, ktorá displeje nemá príliš v láske.

Koniec koncov, CR-V je vlajkové SUV automobilky, takže je pochopiteľné, že sa doň dostali tie najmodernejšie technologické vychytávky. Hneď na úvod teda môžem povedať, že ide o pomerne luxusné japonské SUV s ponukou motorizácií, z ktorej si musí vybrať naozaj každý.

Spracovanie na úrovni prémiových automobiliek

Ako som uviedol, CR-V je vlajkové SUV automobilky Honda. O nejakých rozmeroch a priestrannosti sa baviť ani nemusíme. S dĺžkou niečo málo vyše 4,7 metra je len o niečo kratšia ako populárna Škoda Kodiaq, no vnútorný priestor je minimálne pocitovo podstatne veľkorysejší. Auto pôsobí veľmi robustne, či už pri pohľade z vonku, ako aj z miesta vodiča.

K robustnému pocitu prispieva aj kvalita spracovania. V kokpite nebol ani najmenší náznak toho, že by niečo mohlo alebo niekedy v budúcnosti malo vŕzgať. Všetky madlá či opierky sú pevné, mohutné, jednoducho som mal pocit, že sedím v naozaj kvalitnom aute. Svoju zásluhu na tom majú aj použité materiály.

Kožené sedadlá, masívne hardvérové otočné ovládače klimatizácie či čierne výduchy klimatizácie v tvare šesťuholníka, ktoré prepojené so samotnou palubnou doskou. Všetko pôsobí elegantne a vytvára to až luxusný dojem.

Pochváliť musím aj kvalitu digitálneho kokpitu pred vodičom. Displej má naozaj jemné rozlíšenie. Aj keď sa s grafikou zobrazenia nemôžeš pohrať ako v nejakom BMW či Audi, v Honde CR-V máš k dispozícii všetky potrebné informácie.

Jediné výhrady mám azda iba k displeju infotainmentu a voliču režimu jazdy vpred a vzad. Displej multimediálneho systému mohol byť do kokpitu zapracovaný lepšie. Príde mi, akoby tam bol len tak vložený z nejakého iného auta.

Čo sa týka samotného systému, Honda sa žiaľ grafikou nemôže porovnávať s európskymi automobilkami a rozhodne tu ťahá za kratší koniec. Kvalita displeja je však aj tu špičková a ak používaš Apple CarPlay či Android Auto, nevábne vyzerajúce menu samotného auta ani nemusíš nejak extra riešiť. Obe spomínané technológie sú dostupné bezdrôtovo.

Volič režimu jazdy tiež nie je najšťastnejším riešením. Ide o kombináciu tlačidiel a jedného „tiahla“, ktorým volíš režim spiatočky. Ide o technológiu shift-by-wire, vďaka ktorej má automobilka neobmedzené možnosti, ako zapracovať volič režimu jazdy. Môžu to byť tlačidlá, páčka za volantom či malý volič niekde na prístrojovke. Riešenie Hondy je netypické a myslím si, že sa to dalo urobiť aj lepšie.

Čo sa týka technologických vychytávok a asistentov jazdy, pri oboch tetovaných modeloch (hybrid aj plug-in hybrid), som mal k dispozícii prakticky to najlepšie čo auto ponúka. Obe vozidlá boli vo výbave Advance, respektíve Advance Tech, ktorá umožňuje aj prepojenie auta s mobilnou aplikáciou.

Asistent jazdy na diaľnici fungoval bezchybne. Dnes už prakticky neexistujú rozdiely medzi jednotlivými automobilkami, teda až na pár výnimiek ako je Tesla či Mercedes, kde je úroveň autonómneho riadenia ešte ďalej a v určitých prípadoch dokonca nemusíš ani držať ruky na volante. Honda sa CR-V dokáže držať v jazdnom pruhu, adaptívny tempomat takisto funguje dobre a počas testu som sa nestretol so žiadnou nebezpečnou či nepredvídateľnou situáciou počas používania oboch technológií.

Hybrid alebo plug-in hybrid?

Obe motorizácie – hybrid aj plug-in hybrid, disponujú rovnakou sústavou motorov. Elektromotor aj spaľovací motor má teda v oboch prípadoch rovnaký výkon 184 koní, respektíve 148 koní pre spaľovací benzínový dvojliter. Spaľovák môže plniť úlohu generátora elektrickej energie, no za určitých okolností sa aj priamo podieľa na pohone vozidla, napríklad, keď je potrebný vyšší výkon.

Primárne však auto poháňa elektromotor. Malá batéria hybridu sa dobíja aj pri brzdení, teda rekuperovaním elektrickej energie. Plug-in hybrid má niečo vyše 17 kWh akumulátor, ktorý je možné dobíjať aj zo siete, avšak iba výkonom 6,8 kW. Plné nabitie teda zaberie niečo cez 3 hodiny.

V jednom či druhom prípade sa spaľovací motor dostáva k slovu aj pri jazde na diaľnici, kde sa stará o pohon, vďaka čomu má Honda CR-V pomerné dobrú diaľničnú spotrebu vzhľadom na jej rozmery a hmotnosť. Tá je na úrovni 1 806 kg, respektíve 1 916 kg pri plug-in hybride. Väčšia batéria tak váži zhruba 100 kg.

Visieť teda zostáva otázka, ktorý si vybrať? Hybrid alebo plug-in hybrid? Ak prefereuješ pohon všetkých štyroch kolies, hybrid je jedinou voľbou, nakoľko pri plug-in hybride je k dispozícii iba pohon dvoch kolies.

Bohužiaľ, ja som testoval hybridnú štvorkolku, takže z hľadiska spotreby nebudem môcť porovnať dvojicu dvojkoliek, no pri bežnej jazde sa aj štvorkolka správa ako dvojkolka, takže spotreby by sa nemali až tak líšiť.

Ako prvú si rozoberieme jazdu v meste. Plug-in hybrid tu dokáže jazdiť aj s nulovou spotrebou benzínu, ak samozrejme auto nabíjaš. Výrobca udáva dojazd 82 km čisto na elektrinu, no reálnejších je skôr 50-60 km, kde sa pohyboval aj môj dojazd v ostrej premávke. Aj s vybitou batériou však dokázala plug-in hybridná verzia jazdiť so spotrebou do 6 l/100 km. Tu však išlo o mimoriadne ekonomickú a plynulú jazdu a skôr sa v meste môžeš spoliehať na spotrebu 6-7 l/100 km s vybitou batériou.

Hybridná CR-V je na tom podobne, mestský okruh som absolvoval za 6,4 l/100 km pri relatívne dynamickej jazde. Plug-in hybrid ale ťaží z možnosti nabíjania batérie a ak by bol pomer elektrickej/benzínovej jazdy v pomere 1:1, tak benzínová spotreba plug-in hybridu by bola niekde na úrovni 3 l/100 km.

Prekvapením pre mňa bola spotreba na diaľnici. Očakával som, že hybrid bude mať jednoznačne nižšie hodnoty, no opak bol pravdou a pri tempomate nastavenom na 140 km/h mali obe motorizácie identickú spotrebu 10,5 l/100 km. Samozrejme s plug-in hybridom som na diaľnicu vyrazil s vybitým akumulátorom, nakoľko by sa mi pri vyššej rýchlosti aj tak po pár desiatkach kilometrov batéria vybila a pri diaľkovom cestovaní ju rozhodne nebudem 3 hodiny nabíjať.

Rozhoduje cena a možnosti nabíjania

Aký je teda môj verdikt? Pri výbere medzi hybridom a plug-in hybridom nie je možné jednoznačne povedať, ktorý z nich je lepší z hľadiska spotreby, nakoľko s vybitou batériou sú na tom autá prakticky rovnako. Plug-in hybrid môže ťažiť z toho, že jeho batériu vieš nabiť doma zo siete a následne dochádzať v rámci mesta či jeho okolia čisto na elektrinu.

Otázne je, či sa to vôbec oplatí z ekonomického hľadiska, nakoľko plug-in hybrid štartuje na sume takmer 57 000 €, no za 52 740 € môžeš mať hybridnú štvorkolku rovnako v najvyššej možnej výbave. Ak si na najvyššiu výbavu nepotrpíš, tak vo výbave Elegance a s pohonom jednej nápravy je tu CR-V za sumu 45 490 €.