Iónový pohon sa dostáva čoraz viac do popredia aj vo využití v oblasti vesmírnych staníc. Využíva ho aj Čína na svojej najnovšej vesmírnej stanici Tchien-kung a podľa niektorých výskumníkov môže zredukovať čas cesty na Mars len na necelé dva mesiace, informuje Futurism.

Predbehnú NASA, ich technológia je zrejme pokročilejšia

Prvý modul vesmírnej stanice Tchien-kung sa dostal na obežnú dráhu Zeme len nedávno a prvých astronautov má do svojich útrob prijať už v priebehu tohto mesiaca. Podľa dostupných informácií je hlavný modul tejto stanice poháňaný štyrmi iónovými dýzami.

V porovnaní s klasickými raketovými motormi má iónový pohon oveľa nižší ťah, jeho výhodou je ale neporovnateľne vyššia efektivita. Kým Medzinárodná vesmírna stanica spotrebuje ročne cez štyri tony paliva, pri využití iónového pohonu by toto číslo kleslo len na 400 kg.

NASA

Takáto efektivita dokáže otvoriť priestor väčšiemu množstvu nákladu, tam však jej výhody nekončia. Cesta na Mars trvá približne sedem mesiacov, iónový pohon ju však dokáže, podľa výpočtov odborníkov, znížiť na 39 dní. K tomu je potrebný pohon s výkonom 200 MW – to je ale až 4 000-násobok výkonu iónového pohonu vesmírnej stanice Lunar Gateway.

Ten vyvíja NASA v spolupráci so spoločnosťami Maxar Technologies a Busek Co., úspešne otestovali jeden z jeho modulov len nedávno. Finálna verzia má dosiahnuť výkon 50 kW.

Ako sa ale vyjadrujú vedci zo Šanghajského inštitútu vesmírnych staníc, pre výskum vzdialeného vesmíru môžu využiť iónový pohon s výkonom až do 500 MW. Keďže tento pohon potrebuje elektrickú energiu, na scénu zrejme príde jadrový reaktor – solárne panely nepostačia, obzvlášť nie vo väčšej vzdialenosti od Slnka.

TASR/AP

Iónový pohon má aj svoje nevýhody, Čína ich zrejme dokáže poraziť

Nevýhodou takéhoto pohonu sú práve nabité častice, ktoré dokážu zásadne poškodiť a znížiť životnosť niektorých komponentov, píše SCMP. Tým sa skracuje životnosť satelitov a predstavuje aj riziko pre zdravie astronautov. V Číne ale inžinieri už dlho pracujú na vylepšení tejto technológie, a to bez toho, aby pritiahli pozornosť.

V Šanghaji údajne už započali testy takéhoto pohonu s výkonom 50 kW, ktorý je navrhnutý najmä na veľké misie s astronautmi a nákladom smerujúcim na Mesiac a Mars. Podľa Čínskej akadémie vied vydržal tento pohon už 8 240 hodín nepretržitej prevádzky, teda vyše 11 mesiacov a bez akejkoľvek chyby.

NASA

Pre ochránenie motora využili inžinieri magnetické pole, ktoré odpudzuje nabité častice od jeho vnútorných stien. Kľúčovým je tiež špeciálny keramický materiál navrhnutý tak, aby vydržal extrémne dlhú dobu v extrémnom teple či radiácii.

Čo ďalej? V hre je aj jadrový pohon či dokonca ich kombinácia

Ďalšou možnosťou cestovania do hlbokého kozmu je jadrový pohon, na ktorom dnes aktívne pracuje hneď niekoľko spoločností. Pracujú na nich General Atomics, Blue Origin a Lockheed Martin, pričom pomer ťahu a hmotnosti takéhoto pohonu je až 10 000-krát vyšší, než u elektrických pohonných systémov. Účinnosť spaľovania je zase vyššia 5-násobne.

Schéma termodynamického jadrového pohonu z programu NERVA z roku 1960. NASA

Pre jadrový pohon sa rozhodlo aj Rusko, ktoré použije na cestu k Jupiteru reaktor s výkonom 500 kW. Len samotný modul bude vážiť až 22 ton a navrhli tiež vesmírnu stanicu, ktorá ho dokáže využiť. Možná je aj kombinácia iónového pohonu s jadrovým reaktorom – práve to chce spraviť aj samotná Čína v navrhovanej misii k Neptúnu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky