Technologické napredovanie naberá na obrátkach. Pokrok, ktorý kedysi trval 10 alebo 20 rokov, dnes stihneme zrealizovať za markantne kratšiu dobu. Za týmto trendom stoja výdobytky digitálnej éry, medzi ktorými nechýba ani čoraz pokročilejšia umelá inteligencia (AI). Čo sa však stane, keď jedného dňa predčí tú našu? Profesor Murray Shanahan vo svojej knihe The Technological Singularity píše, že nadchádzajúca singularita môže priniesť nepredvídateľnú transformáciu ľudskej civilizácie.

Technologická singularita reprezentuje každý jeden okamih, kedy technológie natrvalo zmenia spôsob, akým žijeme. Nemusí to teda nevyhnutne súvisieť iba s budúcnosťou. Niečo podobné začalo prebiehať aj po príchode prvých mobilných telefónov, bez ktorých si už dnes mnohí z nás nevedia predstaviť ani jeden jediný deň.

Nadchádzajúca udalosť bude najmä o umelej inteligencii. Hovoríme tu o budúcnosti, kedy sa jej úroveň bez akýchkoľvek problémov vyrovná inteligencii jej tvorcov, čiže ľudí. Nebude to ale iba o dobehnutí. Keďže technologický pokrok nemožno len tak zastaviť, skôr či neskôr sa dostaneme do bodu, kedy budú naše technológie inteligentnejšie ako my sami. Otázne preto zostáva už iba to, kedy k niečomu tak významnému dôjde a čo všetko sa vôbec zmení.

Dnešná umelá inteligencia 

Technologická singularita je už dlhší čas predmetom záujmu viacerých renomovaných odborníkov, medzi ktorých patrí i futurológ z radov americkej internetovej spoločnosti Google. Ich názory alebo analýzy sa síce vo všetkom nezhodujú, no ak padne reč na všeobecnú umelú inteligenciu (AGI), veľa z nich predpokladá, že ju naša civilizácia vytvorí v priebehu 20 až 30 rokov.

Rozdiel medzi nadchádzajúcou všeobecnou umelou inteligenciou a umelou inteligenciou, ktorú máme k dispozícii v týchto dňoch, tkvie v tom, že tá dnešná je v drvivej väčšine prípadov úzko špecializovaná. Ak teda vznikla preto, aby rozpoznávala tváre, nemožno od nej žiadať, aby hľadala nádor v tele pacienta, predpovedala počasie alebo komunikovala so zákazníkmi elektronického obchodu. 

Veci sa však s príchodom AGI tak trošku zmenia, pretože má byť podľa odborníkov schopná vykonávať celú škálu ľudských kognitívnych schopnosti. Správaním bude pripomínať jedného z nás, môže uvedomovať svoju existenciu a ak jej to tvorca umožní, nebude mať problém ani s vylepšovaním samej seba bez toho, aby potrebovala pomoc človeka. Niečo podobné sme mohli vidieť v sci-fi filme Her alebo Ex Machina.

Aj to je pár dôvodov, prečo sa s ňou spájajú nemalé obavy. Podobne ako teoretický fyzik Stephen Hawking, aj Elon Musk nás už niekoľkokrát varoval pred touto potenciálnou hrozbou. Písal o tom aj web CNBC.

Singularita vyvrcholí okolo 2045

Futurológ Ray Kurzweil napísal špičkovú knihu Singularity is Near, kde spomína dva kľúčové okamihy. Jeden nastane zhruba o 9, zatiaľ čo ten druhý o 16 rokov. Ako informuje web Futurism, približne okolo roku 2029 prejde umelá inteligencia cez Turingov test a v roku 2045 by už mali po Zemi chodiť prví nadľudia s takzvanou super-inteligenciou. V tom období vyvrcholí technologická singularita, pretože prebehne zlomový okamih – inteligencia strojov predčí inteligenciu ľudí.

Ray Kurzweil (zdroj: JD Lasica / flickr.com)
Ray Kurzweil (zdroj: JD Lasica / flickr.com)

Nadľudia začnú využívať kapacity inteligencie strojov bez toho, aby používali notebook alebo smartfón. Nebudú ich potrebovať, pretože ich fyzické telá budú napojené na digitálnu diaľnicu. Tento priamy prístup k internetu vytvorí symbiózu biologickej a umelej inteligencie, inými slovami aj super-inteligenciu, a tá otvorí dvere príchodu úplne novému druhu človeka. Z Homo Sapiens sa tak stane Homo Deus.

„Povedie to k tomu, že počítače nadobudnú ľudskú inteligenciu. Ľudia si ich vložia do hlavy, pripoja ich ku cloudu a od toho momentu sa z nich stane niečo pokročilejšie,“ uviedol Ray Kurzweil na margo nadchádzajúce technologickej singularity, pričom dodal, že „dnes už nejde až o tak futuristický scenár“, ako tomu bolo kedysi. Web Futurism píše, že tieto ambiciózne slová zazneli počas konferencie SXSW.

Dnes Homo Sapiens, zajtra Homo Deus

Dôvod, prečo skombinujeme obe inteligencie, má podľa informácií z webu TNW spočívať aj v snahe ochrániť ľudskú civilizáciu pred viackrát spomínanou katastrofou. Vizionár Elon Musk už dlhšie upozorňuje, že ak krajiny neprinesú efektívne regulácie v podobe zákonov, môžu nastať nemalé problémy. Vývoj umelej inteligencie sa nám vraj môže vymknúť spod kontroly a my sa potom ocitneme v situácii, z ktorej už nebude úniku. Podobne ako jadrová energia, aj ona vie pomáhať alebo ubližovať.

Spomínaná super-inteligencia by nám však mohla poslúžiť ako akási prevencia pred možnou apokalypsou. Mnohí odborníci sa domnievajú, že priame prepojenie človeka so strojom eliminuje akékoľvek riziko, ktoré sa spája s veľmi pokročilou umelou inteligenciou. Budeme predsa jeden organizmus – kyborg. Momentálne ale ešte stále nepoznáme žiadny bezproblémový spôsob, ako niečo také dosiahnuť. Preto vznikajú neurotechnologické spoločnosti ako napríklad Neuralink.

Elektródy v hlave a robot, ktorý operuje

O pokroku spoločnosti Neuralink, za ktorou nestojí nikto iný ako Elon Musk, bolo dlhší čas ticho. Veci sa zmenili až v priebehu uplynulého roka, kedy nám vedci a inžinieri z jej radov prezradili, na čom momentálne pracujú. Ako informuje The Verge, išlo o miniatúrny hardvérový systém (tzv. brain-machine interface), ktorý vznikol kvôli tomu, aby z neho bola pevná súčasť ľudskej hlavy. A to doslovne.

Hardvér od spoločnosti Neuralink (zdroj: Neuralink)
Hardvér od spoločnosti Neuralink (zdroj: Neuralink)

Futuristické zariadenie tvoria dve hlavné časti. Jednu reprezentujú veľmi tenučké (od 4 do 6 μm) aj flexibilné elektródy a tú druhú pre zmenu malinké zariadenie s bezdrôtovou technológiou, prostredníctvom ktorej vzájomne komunikujú. Prvú časť je potrebné vložiť priamo do hlavy, zatiaľ čo druhú treba pripevniť nad ucho. Inžinieri preto vytvorili úzko špecializovaného robotického chirurga, ktorý sa o všetko postará.

Informácie (dáta) sa týmto spôsobom vedia podľa CNN dostať z hlavy človeka až do smartfónu vo vrecku alebo notebooku na neďalekom stolíku, kde môžu následne spustiť určitú akciu. Dá sa v podstate povedať, že tu hovoríme o prvých počiatkoch ovládania elektroniky prostredníctvom obyčajných myšlienok. Elon Musk však prezradil, že ich cieľom je aj liečenie Parkinsonovej alebo Alzheimerovej choroby. Dlhodobým cieľom je ale symbióza s umelou inteligenciou.

Na ľudské pokusy si ešte nejaký ten čas počkáme. Ešte stále nedokončený systém spoločnosti Neuralink bol zatiaľ testovaný iba na zvieratách, počas čoho zistili, že ho stále trápi veľa nedostatkov, ktoré by mohli mať dlhodobé následky na zdravie človeka. Vedci budú preto potrebovať ešte nejaký ten rok, aby dotiahli svoje dielo do dokonalosti. Ide tu predsa o trvalý zásah do prirodzenej podoby tela a umiestnenie cudzej veci do jeho útrob.

„Do 30. rokov 21. storočia plánujeme pripojiť našu mozgovú kôru, časť nášho mozgu, kde prebieha premýšľanie, ku cloudu,“ prezradil podľa informácií z webu Futurism spomínaný futurológ z Google.

Nový druh, nová civilizácia

Nadchádzajúca technologická singularita už síce začala, no čo sa týka samotného vyvrcholenia procesu, tak to zrejme nepríde skôr ako o dve dekády. Keď k tomu dôjde, po Zemi už budú chodiť kyborgovia s nadľudskou inteligenciou, ktorých nebude možné zaradiť medzi Homo Sapiens. Človeka rozumného začne pomaličky, ale isto nahrádzať Homo Deus a postupom času vznikne úplne nová civilizácia. 

Tomuto veľmi pravdepodobnému osudu ľudstva venoval pozornosť aj izraelský historik a profesor Yuval Noah Harari, v rámci čoho publikoval rovnomennú knihu Homo Deus, kde analyzuje vplyv spotrebiteľských technológií na našu evolúciu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú