James Mangold má povesť režiséra, ktorý dokáže hollywoodskej franšíze rútiacej sa do kvalitatívnej priepasti „napísať“ epitaf v podobe dôstojnej filmovej bodky. Tak, ako sa mu to podarilo pri X-Menoch s dnes už kultovým Loganom, štúdio Walta Disneyho dúfalo, že talentovaný režisér poupratuje aj pred prahom obľúbenej série o ikonickom archeológovi Indianovi Jonesovi.

Piata časť s podtitulom Nástroj osudu, tak mala byť dôstojná labutia pieseň nielen pre známu značku, ale aj Harrisona Forda v úlohe sympatického dobrodruha. Je tak až fascinujúce, ako sa Mangoldovi podarilo s presnosťou ostrieľaného boxera uštedriť Indymu takto fatálny knokaut, z ktorého sa bude séria spamätávať celé roky.

Indy sa vracia za zvuku biču a praskajúcich kĺbov

Za zvuku praskajúceho biču a známej filmovej hymny do slovenských kín dorazilo pokračovanie o Indianovi Jonesovi, ktoré malo so cťou, aspoň na čas, poslať známu sériu do filmovej hibernácie. Teda aspoň v takej podobe, akú ju diváci poznali doteraz. Henry „Indy“ Jones sa vracia po 15 rokoch na plátna a okrem temnej minulosti plnej nacistov ho doháňa aj úhlavný nepriateľ všetkých dobrodruhov, ktorým je pokročilý vek.

Podobne ako pri Loganovi aj v Indym Mangold Jonesa vykresľuje v úvode ako zatrpknutého muža, ktorý si uvedomuje, že jeho vlak mu už dávno ušiel a sám sa stal v očiach kolegov archeologickou vykopávkou. Indiana síce končí na pôde univerzity ako profesor a tajná párty kolegov naznačuje, že mieri do najbližšieho domovu dôchodcov, osud však Indymu prichystal iné plány.

Do života neohrozeného dobrodruha sa vracia, spolu s dcérou jeho parťáka Basila Shawa – Helenou, aj legenda okolo tajomného prístroja Antyketery, ktorú zostrojil antický génius Archimedes.  Na získaní „Nástroja osudu“ má zálusk aj partička nacistov, ktorí k sérii už neoddeliteľne patria. Na čele milovníkov tretej ríše stojí charizmatický Mads Mikkelsen, ktorý sa chce zmocniť antického prístroja a v duchu pravého šialeného vedca tak naplniť kontúry vlastného diabolského plánu.

Indy tak pod tlakom okolností opráši bič, klobúk a zásobník hlášok a vydáva sa naprieč svojmu finálnemu dobrodružstvu s veľkým D. Spoločnosť a „sparring partnerov“ mu robia nielen čerstvé prírastky franšízy, ale aj tváre známe z prechádzajúcich filmov série. Jedna exotická scéna strieda druhú a archeológovi, profesorovi a vykrádačovi hrobiek v jednej osobe, na päty už klasicky šliapu práve diabolskí nacisti.

Tí postupne odhaľujú vrstvy bizarného plánu, za ktorý by sa nehanbili ani najznámejší bondovskí arcizáporáci a Indy v koži Harrisona Forda robí skrátka to, čo vie najlepšie. Skáče, uteká, mláti sa hlava nehlava, snorí v zabudnutých hrobkách, bojuje proti presile, a občas, aby sa nepovedalo, utrúsi hlášku nad vŕzgajúcimi kĺbmi.

Omladzovanie Indyho sa podarilo, problém so CGI ale nezmizol

Už podľa traileru bolo jasné, že Nástroj osudu bude vo veľkom pracovať práve s nostalgiou, a teda vo filme nie je núdza na rôzne referencie či odkazy na ikonické míľniky a postavy obľúbenej série. Hlavnou atrakciou snímky mala byť moderná filmárska technika omladzovania hercov, ktorú sme už mohli v praxi vidieť napríklad v Irishmanovi Martina Scorseseho.

Práve úvodná retrospektíva, v ktorej sa protagonista opäť vracia do nacistického Nemecka, ponúka Indyho s tvárou omladeného Harrisona. Filmový facelifting teasovaný pred premiérou nového Indianu totiž vyvolával množstvo otázok, ktorým dominovala najmä polemika, či sa trikárom podarí uveriteľne Forda vrátiť do mladíckych rokov.

Nedávno totiž podobnú technológiu filmári vyskúšali aj v komiksovom Flashovi, kde doslova narazili na mantinely filmového rozpočtu. Omladení superhrdinovia napriek konskej dávke nostalgie však v novom prírastku do DCEU pôsobili umelo a neautenticky. Naopak práve v Nástroji osudu sa opraty modernej technológie podarilo CGI remeselníkom uchytiť so cťou a publikum Indymu mladícku iskru jednoducho zožerie.

Sympatický je aj fakt, že filmári pri scénach s omladenými postavami evidentne použili zdravý sedliacky rozum a hrdinov zasadili do pološera až prítmia, čím minimalizovali vyniknutie nedokonalostí CGI omladzovacej technológie. V niektorých momentoch síce chybičky udrú do očí, no celkovo si tak môže publikum nerušene vychutnať sľubovanú dávku nostalgie a nezaťažovať sa remeselným nezvládnutím technológie.

Trikári na omladzovaní hrdinov síce nepohoreli, kurióznymi sa však zdajú byť niektoré riešenia akčných scén. Najmä v úvodnom comebacku mladého Indyho autori servírujú viacero akčných atrakcií vrátane naháňačky útrobami vlaku, ktoré doslova kričia nezvládnutým CGI remeslom.

Síce nehrozí až taký nestráviteľný CGI guláš ako v pokračovaní Kráľovstvo krištáľovej lebky, no predsa len sa Nástroj osudu úplne nevymanil z prekliatia svojho predchodcu. Je až zarážajúce, ako poctivé animatronické vizuálne triky oproti niektorým sekvenciám pred zeleným plátnom, pôsobia ako päsť na oko.

Lucasarts ako vizionári na pôde trikov pod palcom Disneyho dokazujú, že značka štúdia stále nepatrí do starého železa, no v niektorých momentoch CGI estakády fackajú divákov svojou gumenosťou. A čo je najhoršie, vytrhnú zo sledovania snímky.

To najhoršie nakoniec

Na novom Indym je jasne vidieť, že Mangold sa snažil poučiť z chýb Kryštálovej lebky, a preto viacero jeho režisérskych rozhodnutí pôsobí ako korčuľovanie medzi nášľapnými mínami pátosu, nevkusu a kolotočiarskej vizuality. Do veľkej miery sa režisérovi darí medzi nimi vyhýbať s ľahkosťou krasokorčuliara a dokonca sa na filme zrkadlí fakt, že Mangold je skrátka šikovným autorským remeselníkom.

Vie umne vybudovať scénu a dať jej dramaturgickú kostru. Asi najlepším príkladom Mangoldovho talentu je scéna, ktorú si mohol zahliadnuť aj vo filmovom traileri. Ide o prepojenie viacerých minisekvencií, ktoré gradujú a nakoniec vyvrcholia na obrom slávnostnom pochode zorganizovanom na počesť návratu amerických astronautov.

Mangold v tejto časti filmu rozpráva viacero paralelných príbehov, ktoré pomaličky na seba naberajú napätie a dusnú atmosféru a plynulo prechádzajú do regulárnej akcie. Tu režisér dokazuje, že vie inteligentne pracovať s tiesnivými trilerovými linkami, nacistické komando zabijákov okolo Madsa Mikelsena dávkuje s remeselnou rozvahou a hlavného hrdinu tak tlačí šibalsky do kúta.

Je tak prekvapujúce, že Mangold po bombastickej prvej tretine, nelogicky dupol na brzdu, zaradil neutrál a film tak poslal do vôd šedivého priemeru zameniteľného dobrodružstva. Film síce v nasledujúcich minútach neuráža, ale pôsobí akosi nedovarene, bez invencie, nápadu a tvorivej odvahy. Skrátka unavenejšie ako Ford s ôsmym krížikom na krku.

Napriek týmto mínusom, ak by Nástroj osudu naservíroval dychberúce finále, film by pokojne mohol zakotviť vo vodách latentného filmového nadpriemeru. To sa ale nestalo, a to čo Mangold budoval počas celej snímky, záverečnou bodkou doslova spláchol tam, kde aj králi chodia pešo.

Režisér zrejme zošalel

Je to práve finále filmu, ktoré so smiešnou ľahkosťou trhá kvality snímky na kusy. Vysmieva sa jej a pôsobí ako zlá paródia, ktorá si zo série nemiestne uťahuje. Film tak zrazu prepne do prepáleného béčka a pôsobí, akoby si buď Mangold odskočil na kávu a finále nechal vygenerovať umelou inteligenciou, alebo jednoducho zošalel.

Samotné ingrediencie síce sami o sebe môžu byť kvalitné a chutné, no finálny recept je kinošialenstvom pripomínajúcim psychedelické gastro dobrodružstvá psíčka a mačičky.

Záver Indiana Jonesa tak divákovi uštedril nečakaný estetický buchnát, ktorý rozdýchajú len naozaj silné povahy. Bez výraznejších spoilerov ale treba varovať, že ak sa ti zdalo mimozemské finále Kryštáľovej lebky už „pritiahnuté za vlasy“, posledná tridsaťminútovka nového Indyho prekročila rubikon príčetnosti. Finále Nástroja tak vo výsledku pôsobí, akoby Mangold film napumpoval ilegálnymi steroidmi, ktoré konečný produkt premenili na zohyzdené filmové bizarné Frankenteinove monštrum.

Ak sa diváci s malou dušičkou obávali, že nový Indy pošliape po odkaze kultovej série, s trpkosťou na jazyku, treba podčiarknúť, že sa nemýlili. Mangold tak posiela Indyho franšízu do hlbokej filmovej kómy, a možno až roky ukážu, kam sa séria posunie. A či o ňu diváci vôbec ešte budú mať záujem.