Vôbec po prvýkrát v histórii vedci objavili obrovský aktívny cirkulujúci systém podzemných vôd hlboko pod Antarktídou. Mnohí odborníci veria, že táto voda je kľúčom k pochopeniu prúdenia ľadu. Na tému upozornili portály InterestingEngineering a Phys.

Voda v sedimentoch pod Antarktídou

V posledných rokoch výskumníci z celého sveta objavili v Antarktíde stovky navzájom prepojených riek a jazier plných vody v kvapalnom skupenstve, ale tiež obrovské množstvo sedimentov ležiacich pod hrubou vrstvou ľadu, o ktorých sa domnievajú, že môžu byť vôbec tými najväčšími „vodnými nádržami“, aké poznáme.

Až doposiaľ sa však tieto dohady nikomu nepodarilo potvrdiť. Všetko však mení nový výskum publikovaný v renomovanom žurnále Science, v ktorom vedci z Kolumbijskej univerzity po prvýkrát zmapovali obrovský, aktívne cirkulujúci systém podzemných vôd hlboko v sedimentoch na západe Antarktídy.

Podľa autorov môžu mať tieto systémy zatiaľ „neznáme dôsledky na to, ako tento zamrznutý kontinent reaguje na zmenu klímy, alebo k nej možno dokonca prispieva.“

„Množstvo podzemnej vody, ktoré sme objavili, bolo tak významné, že pravdepodobne ovplyvňuje procesy prúdenia ľadu. Teraz musíme zistiť viac o tom, ako tieto zistenia zakomponovať do našich modelov,“ objasňujú autori.

Mapovanie rezervoáru vody

Narozdiel od tradičného využitia radaru na mapovanie antarktického ľadového štítu a jeho podpovrchových útvarov, vedci využili techniku známu ako magnetotelurické zobrazovanie, ktorým zmerali prenikanie prirodzenej elektromagnetickej energie, generovanej vysoko v atmosfére planéty, do zeme.

Keďže ľad, sladká a slaná voda a tiež sedimenty vedú elektromagnetickú energiu odlišným spôsobom, meraním týchto rozdielov vedci dokázali vytvoriť mapu rozloženia jednotlivých prvkov. Jej analýza potom ukázala, že v závislosti od polohy sa sedimenty prehlbujú pod ľadom od pol kilometra do takmer dvoch kilometrov, až pokým nenarazia na skalné podložie. Výskum tiež ukázal, že podzemná voda sa s hĺbkou stáva postupne slanšou.

NEPREHLIADNI:
Nahradia ISS a poskytnú vesmírne hotely. Stanice chce Rusko hneď dve, predbehne ich ale celý svet

Ako napísali autori pre portál TheConversation, ak by sme z tejto oblasti vydolovali zhruba 500 až 1900 metrov sedimentov nachádzajúcich sa pod ľadom, a stlačili by sme ich ako špongiu, vznikol by stĺpec vody veľký 220 až 820 metrov. To je zhruba 10-násobok objemu vody obsiahnutej v systéme jazier a riek, ktoré sa nachádzajú na úpätí ľadového šelfu.

Zistenie, že existuje obrovský rezervoár vody, ktorý potencionálne môže ovplyvniť prúdenie ľadu na Antarktíde, znamená, že vedci musia prehodnotiť naše chápanie ľadovcových prúdov.

Vzhľadom na to, že väčšina sedimentárnych panví Antarktídy leží pod hladinou mora, môže sa stať, že v dôsledku globálneho otepľovania sa povrch ľadu stenčí natoľko, že smer prúdenia vody sa úplne obráti a objavená podzemná voda začne vyvierať smerom k ľadovcom. To môže ľad ešte viac odľahčiť a urýchliť jeho pohyb.

Takto vyvierajúca voda tiež môže prenášať geotermálne teplo generované v skalnom podloží, čo môže viesť ešte k väčšiemu topeniu ľadovcov, čo vedie k zvyšovaniu hladiny morí.

Mikrobiálny život

Okrem toho, takáto výmena vody medzi hlbokým a plytkým systémom vôd môže ovplyvniť aj typy mikrobiálneho života, ktorý sa pod ľadom nachádza, píše portál LiveScience. Ako totiž ukázal nedávny výskum, o ktorom sme ťa informovali v samostatnom článku, na morskom dne, stovky metrov pod ľadovým šelfom Antarktídy, sa ukrývala oáza života plná rozmanitých organizmov.

Toto nehostinné prostredie je domov 77 živočíšnych druhov (viac ako ukázali všetky predchádzajúce štúdie zaoberajúce sa životom na Antarktíde dohromady) vrátane rôznych koralov, mušlí, machoviek, slimákov a červov.

Všetky tieto živočíchy žijú v úplnej tme vo vode s teplotou až -2 °C. Život na tomto mieste nielenže prebýva, ale aj prosperuje, čo dokazuje húževnatosť extrémofilov.

Vzhľadom na to, že otvorené more je od tejto oázy života vzdialené až 9 kilometrov, ide o neočakávaný objav, ktorý naznačuje, že živočíchy musia nejakým spôsobom prežívať na fytoplanktóne, ktorý tam prepravia zrejme nie úplne dobre pochopené vodné prúdy.