Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika dnes premiérovo pristál AirCar – prototyp unikátneho „lietajúceho auta“ plne dizajnovaného a konštruovaného na Slovensku.

Ranný let štartoval z okolia Nitry o 5:30 ráno, na štátne letisko pred zrakmi novinárov prišiel po šiestej. Let bol súčasťou procesu, kedy sa stroj dostal na úplný koniec finálnej fázy testovania. Súčasná podoba automobilu, ktorý dokáže rozprestrieť krídla a vzlietnuť, by tak mala byť veľmi blízka tej produkčnej, akú by si podľa želania autorov mohlo objednať čo najviac firiem a súkromných osôb z celého sveta.

FonTech

Za prototypom AirCar stojí Štefan Klein a jeho spoločnosť Klein Vision. Dizajnér sa 6 rokov podielal aj na projekte AeroMobilu, ktorý v roku 2011 spoluzakladal s Jurajom Vaculíkom. V roku 2017 sa však cesty oboch podnikateľov po sporoch rozdelili, v prípade AeroMobilu sa hovorilo aj o nevyplatených mzdách.

Dnes, aspoň na základe oficiálnych správ, oba koncepty a firmy pokračujú nezávisle. AeroMobil na konci minulého roka taktiež absolvoval reálny let, web AeroMobilu teraz hmlisto spomína oficiálny príchod na trh v roku 2023.

AirCar vs AeroMobil – Klein vyzerá byť výrazne ďalej

Mladší AirCar je podla Štefana Kleina vo vývoji ďalej a prináša aj niekoľko konštrukčných zmien, ktoré by ho mali robiť praktickejším vo vzduchu, aj na ceste.

AirCar napríklad dokáže štartovať tak, že sa najprv od dráhy, po dosiahnutí dostatočného vztlaku, oddelí predná náprava. Následne sa po klasickej rotácii, tak ako v prípade bežných ľahkých lietadiel, vznesie celý stroj. AeroMobil oproti tomu štartuje „zo štyroch kolies“.

VIDEO pristávania: 

Finálny prototyp má byť vo vzduchu stabilnejší. Spoluzakladateľ a hlavný investor Anton Zajac, známy z antivírusovej spoločnosti ESET, ktorý je taktiež sám aktívny pilot, uvádza, že AirCar má mať ovládanie podobné strojom typu Cessna alebo Piper.

Čiže piloti, ktorí majú skúsenosti na nich by sa v kabíne mali cítiť ako doma. Môže zato hlavne dlhší trup, ktorý sa však v konfigurácii „auta“ dokáže zasunúť a skrátiť len na približne 5,2 metra, čo je približne rovnako, ako má limuzína Mercedes-Benz triedy S vo verzii Long. Našu unikátnu recenziu si prečítaš TU.

Šírka stroja je po zasunutí krídel približne 1,8 metra, pričom transformácia trvá 2,5 minúty. Pilot, respektíve vodič ju aktivuje stlačením tlačidla priamo z kabíny. Autori AirCar si pri návrhu dávali záležať na tom, aby bol stroj dobre a ľahko ovládateľný vo vzduchu, no neutrpela ani praktickosť na bežných cestných komunikáciách.

Otázkou zostáva manévrovateľnosť, napríklad do bežných parkovacích miest pri obchodných centrách. Ako totiž vidíš na fotografiách, AirCar má kvôli lepšej aerodynamike v letovej konfigurácii zakrytované predné kolesá.

Sme teda zvedaví, ako veľmi sa dokážu vytočiť do strán. Klein Vision by však toto mohlo novinárom ukázať ešte dnes. Prototyp totiž disponuje aj prenosnými značkami a v pondelok večer by mal absolvovať aj cestu v okolí letiska či dokonca po Bratislave.

Zobraziť celú galériu (5)

FonTech

Výkon a parametre

AirCar má dnes za sebou 50 letových hodín bez výraznejších problémov. Poháňa ho 4-valcový motor od BMW, ktorý má dnes výkon 140 koní a rýchlosť letu s tzv. pevnou vrtuľou dosahuje 150 až 170 km/h. V priebehu nadchádzajúcich 12 mesiacov by mal vzniknúť aj druhý, už certifikačný prototyp.

Ten by mal dostať silnejší agregát s výkonom až 300 koní, pričom rýchlosť letu by mohla atakovať 300 kilometrov za hodinu. Rovnakú magickú tristovku, tentokrát v metroch, AirCar údajne potrebuje aj na vzlet, ktorý by v praxi nemusel prebiehať len z oficiálnych letísk. V rámci testov sa štartovalo a pristávalo aj na tráve.

FonTech

Kľúčové však pre projekt budú financie od investorov, čo je pravdepodobne kameň úrazu, ktorý spomalil aj starší AeroMobil. Sám Anton Zajac podľa svojich slov do projektu už investoval približne 1,5 milióna eur, k certifikačnému procesu potrebuje Klein Vision približne 10 miliónov.

VIDEO rozhovor s Kleinom a Zajacom o AirCar, investíciách a budúcnosti: 

Aká je konkurencia?

AirCar (ako lietadlo) nevyzerá nijak extrémne zložito a odlišne od bežných ľahkých lietadiel. Na prvý pohľad nám príde na um napríklad americký Icon A5, ktorého s AirCar spája koncept tlačnej vrtule, interiér podobný bežnému sériovému autu aj záchranný, raketou vystreliteľný padák, na ktorom sa stroj dokáže zniesť k zemi v prípade problémov.

Icon A5 sa však už bežne komerčne predáva. Nedokáže síce jazdiť po bežných komunikáciách, no je obojživelný (pristáva na súši aj vode) a stojí približne rovnako, ako by mohol stáť AirCar.

Spoluzakladateľ a poradca Zajac spomínal sumu 250-tisíc až 500-tisíc eur, najmä v závislosti od výbavy. Tú v tomto prípade predstavuje najmä avionika a navigačné prístoroje.

Prečo lietadlo a nie dron, alebo helikoptéra?

Väčším konštruktérskym orieškom tak možno môže byť urobiť AirCar bezpečným a použiteľným na cestách, než vo vzduchu. Hoci má podla Kleina výšku a dizajn športového auta, na dve sedadlá v kokpite sa nastupuje „cez strechu“ po odsunutí presklenej kupoly.

Otázkou pri vstupe na bežné komunikácie môžu byť aj crash testy a bežná homologácia, hoci prototyp dostal dočasnú EČV od slovenských úradov a motor vraj spĺňa potrebné európske emisné normy.

Hoci autor hovorí aj o vízii lietajúcich taxíkov, zdá sa, že o AirCar v tejto fáze nebudeme môcť veľmi uvažovať ako o aute, ktoré dokáže lietať.

Je to skôr lietadlo, ktoré si majiteľ môže zbaliť a po pristátí kdekoľvek na svete z letiska odísť po vlastnej osi. Vyhne sa tak extrémnym parkovacím poplatkom a plateniu za miesto v hangároch, ktoré musí niekto spravovať. Môže parkovať v tvojej garáži, z ktorej v prípade potreby prídeš na najbližšiu vhodnú 300-metrovú plochu a odletíš.

O lietajúce auto sa v súčasnosti pokúša viacero firiem, niektoré však idú konceptom stroja s otočnými vrtuľami, ktorý dokáže štartovať vertikálne. Tie sa môžu zdať pre použitie v mestách praktickejšie, na dlhšie lety však podľa Kleina spotrebujú viac paliva, ako koncept klasického lietadla, ktorým je AirCar.

Mnohé projekty sú navyše len vo virtuálnej fáze, ktorá má zaujať investorov – túto kritickú fázu sa im pritom často prekročiť nepodarí, slovenský projekt na tom naopak vyzerá byť pomerne dobre.