V sobotu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) úspešne prebehla prvá ukážka operácie miniatúrnym chirurgickým robotom na diaľku, exkluzívne pre CNN uviedli vývojári technológie.

Robot známy ako spaceMIRA (Miniaturized In Vivo Robotic Assistant) vykonal na orbitálnom laboratóriu niekoľko operácií na simulovanom tkanive, pričom ho na diaľku ovládal tím chirurgov v Lincolne v Nebraske.

Tento míľnik je krokom vpred vo vývoji technológie, ktorá môže mať kľúčový význam nielen pre úspešné dlhodobé vesmírne lety ľudí, kde môže dôjsť k chirurgickým núdzam, ale aj pre zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti v odľahlých oblastiach na Zemi.

Americký cieľ posunúť prieskum hlbšie do vesmíru zahŕňa aj možnosť ciest, ktoré by mohli trvať roky – cesta na Mars a späť by podľa NASA mala trvať približne dva roky.

Nástroj vyrobený pre vesmír

Robot váži iba 0,9 kilogramu a jeho kompaktný dizajn veľkosti mikrovlnky z neho robí ľahký nástroj vhodný pre vesmírne cestovanie. Časť zariadenia sa vloží do tela na vykonanie operácie, pričom napodobňuje pohyby človeka pomocou dvoch ramien – ľavé rameno slúži na uchopenie a pravé na rezanie, vysvetlil Shane Farritor, spoluzakladateľ a technologický riaditeľ spoločnosti Virtual Incision, ktorá spaceMIRU vytvorila.

„Chirurgovi (na Zemi) poskytuje menšie ruky a oči a umožňuje mu vykonávať veľa zákrokov minimálne invazívne,“ povedal Farritor, ktorý pomáha s vývojom tejto technológie už 20 rokov.

SpaceMIRA sa 30. januára z Floridy z Cape Canaveral Space Force Station vydala na rakete SpaceX Falcon 9 a 1. februára dorazila na vesmírnu stanicu.

Ako prebiehala ukážka chirurgického robota

Pri sobotňajšej ukážke diaľkový chirurg ovládal ruky robota, aby pritiahol simulované tkanivo (vyrobené z gumičiek) a druhou rukou ho nožnicami rozrezal, uviedol Farritor. Spolu šesť chirurgov vykonalo diaľkové testy s robotom a každá demonštrácia – rozrezanie správneho kusu tkaniva pod tlakom, bežná chirurgická úloha – bola úspešná.

Jednou z výziev pri pokuse ovládať robota vo vesmíre zo Zeme je latencia, čiže oneskorenie medzi odoslaním príkazu a jeho prijatím robotom. Oneskorenie bolo približne 0,85 sekundy, uviedol Dr. Michael Jobst, kolo-rektálny chirurg, ktorý sa v sobotu podieľal na demonštrácii so spaceMIRou.

„U živého pacienta, ak dôjde ku krvácaniu, je mojou úlohou krvácanie okamžite zastaviť. Ale mať oneskorenie 800 až 850 milisekúnd medzi tým, ako vidím krvácanie a ako s tým niečo urobím, je v podstate ako… povedať, OK, jedna Mississippi, dve, a potom môžem problém napraviť,“ povedal Jobst, ktorý bol jedným z prvých chirurgov, ktorí používali pozemnú MIRU na ľuďoch v klinických štúdiách. Uviedol, že s pozemnou verziou MIRA, ktorá je výskumným zariadením a nie je komerčne dostupná, vykonal celkovo 15 operácií na ľudských pacientoch.

„Päť sekúnd by v chirurgii bola večnosť a zlomok sekundy alebo pol sekundy bude mať významný vplyv. Takže to bola veľká výzva,“ povedal Jobst. Napriek viditeľnému časovému oneskoreniu chirurgovia úlohy úspešne splnili.