Astronómovia si pripisujú dôležitý objav, v atmosfére exoplanéty TYC 8998-760-1 b úspešne detegovali izotopy. Stalo sa tak vôbec po prvý raz a tento objav pomôže zjednodušiť objasňovanie pôvodu a vzniku vzdialených exoplanét, informuje Science Alert.

Prevrat v astronómii

Exoplanéta TYC 8998-760-1 b, objavená v roku 2019, sa nachádza vo vzdialenosti približne 300 svetelných rokov od Zeme a jej priemer dosahuje 1,1-násobok priemeru Jupitera. Jedná sa teda o plynného obra s hmotnosťou 14-násobne väčšou, než je hmotnosť Jupitera a okolo svojej materskej hviezdy obehne, podľa databázy NASA, raz za 2063 rokov.

ESO/G.Hüdepohl

V atmosfére tejto majestátnej planéty objavili vedci pomocou Veľmi veľkého teleskopu (VLT) v Čile izotop uhlíka, konkrétne prirodzene sa vyskytujúci a stabilný uhlík-13 (so šiestimi protónmi a siedmimi neutrónmi).

TYC 8998-760-1 b patrila medzi extrémne vzácne exoplanéty už predtým, keďže bola prvá, ktorú sme dokázali priamo pozorovať. Exoplanéty sú väčšinou identifikované pomocou pozorovania ich vplyvu na hviezdy, okolo ktorých obiehajú.

NEPREHLIADNI
Je jedna z najunikátnejších doteraz: Exoplanéta obnovila svoju stratenú atmosféru. Ako je to možné?

Vďačíme aj jej vzdialenosti od hviezdy

Podľa astronómky Yapeng Zhang, vedúcej výskumníčky štúdie čerstvo zverejnenej v žurnále Nature, je meranie atmosféry exoplanéty na takú vzdialenosť špeciálnou udalosťou.

Dôvodom je aj ohromný jas hviezd, ktorý mnohonásobne prevýši jas a radiáciu emitovanú okolitými planétami. Objavené izotopy nám môžu prezradiť dôležité informácie o formácii danej planéty – čo nie je pomocou klasického pozorovania vplyvov na hviezdu možné.

Exoplanéta TYC 8998-760-1 c, obiehajúca rovnakú hviezdu, ako spomínaná planéta s izotopmi uhlíka. Zdroj: NASA

Ako vysvetlil astrofyzik Paul Mollière z Astronomického inštitútu Maxa Plancka v Nemecku, TYC 8998-760-1 b sa nachádza 150-násobne ďalej od svojej materskej hviezdy, než Zem od Slnka.

„Pri tak veľkej vzdialenosti sa na planéte pravdepodobne sformovali ľady s väčším množstvom uhlíka-13, čo spôsobilo jeho vyššiu prítomnosť v atmosfére,“ doplnil Mollière.

Podobný fenomén sa objavuje aj blízko Zeme

Podobný fenomén, porovnateľný s množstvom izotopu uhlíka v atmosfére tejto exoplanéty, máme aj v našej Slnečnej sústave. Neptún a Urán sú totiž oveľa bohatšie na izotopy vodíka známe ako deutérium, než Jupiter.

NASA / CXO / University College London / W. Dunn a spol.

Astronóm Ignas Snellen z univerzity v Leidene očakáva, že vďaka neustálemu vylepšovaniu našich teleskopov budeme v budúcnosti schopní detegovať podobné izotopy oveľa presnejšie a na väčšie vzdialenosti. V pozorovaní exoplanét má zásadne pomôcť aj vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý ale mešká so svojim štartom do vesmíru už niekoľko rokov.