Súdny dvor Európskej únie v utorok v spore medzi spoločnosťou Google a francúzskou Národnou komisiou pre informačné technológie a slobody (CNIL) oznámil, že poskytovateľ vyhľadávača na internete nie je povinný odstrániť odkazy vo všetkých verziách svojho vyhľadávača. Je však povinný zabezpečiť odstránenie odkazov vo verziách svojho vyhľadávača zodpovedajúcich všetkým členským štátom EÚ.

Zároveň musí prijať opatrenia odrádzajúce používateľov od prístupu k sporným odkazom z niektorého z členských štátov, ktoré sa nachádzajú vo verziách tohto vyhľadávača nepatriacich do EÚ. Predsedníčka CNIL v marci 2016 uložila pokutu vo výške 100 000 eur spoločnosti Google Inc. z dôvodu, že táto spoločnosť v rámci vyhovenia žiadosti o odstránenie odkazov odmietla uplatniť toto odstránenie na všetky koncovky doménového mena svojho vyhľadávača.

Zložitý proces

Spoločnosť Google to odmietla a odstránila sporné odkazy iba zo zobrazených výsledkov vyhľadávania vykonaného z doménových mien zodpovedajúcich koncovkám jej vyhľadávača v členských štátoch EÚ. Predstavitelia Google zároveň vyzvali Štátnu radu, aby zrušila rozhodnutie CNIL, lebo právo na odstránenie odkazov nevyhnutne neznamená, že sporné odkazy budú odstránené bez geografického obmedzenia na všetkých názvoch domény jej vyhľadávača. Štátna rada sa v tejto súvislosti obrátila na Súdny dvor EÚ s otázkou, ako sa majú vykladať pravidlá práva Únie týkajúce sa ochrany osobných údajov.

Súdny dvor vo svojom rozsudku pripomenul, že naozaj ide o právne predpisy Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Podľa rozsudku poskytovateľ vyhľadávača je povinný odstrániť zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena určitej osoby, odkazy na webové stránky uverejnené tretími osobami, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa uvedenej osoby. A to aj za predpokladu, že toto meno a tieto informácie nie sú ešte predtým alebo súčasne vymazané z týchto webových stránok.

Definitívne rozhodnutie

Ako sa však uvádza v samotnom rozsudku, celosvetové odstránenie dôkazov (v celom rozsahu) by spĺňalo cieľ ochrany sledovaný právom Únie, ale mnohé tretie štáty nepoznajú únijné právo na odstránenie odkazov alebo majú iný prístup k tomuto právu. Súdny dvor dodal, že právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo, ale musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality.

Okrem toho rovnováha medzi právom na rešpektovanie súkromného života a ochranou osobných údajov na jednej strane a právom na informácie používateľov internetu na druhej strane sa môže vo svete značne líšiť. Konečné stanovisko súdu znie, že v súčasnosti neexistuje pre poskytovateľa vyhľadávača, ktorý vyhovie žiadosti dotknutej osoby o odstránenie odkazov, povinnosť vyplývajúca z práva EÚ vykonať odstránenie odkazov vo všetkých verziách jeho vyhľadávača.

Právo EÚ však zaväzuje poskytovateľa vyhľadávača, aby vyhovel takej žiadosti o odstránenie odkazov vo verziách zodpovedajúcich všetkým členským štátom EÚ a prijal dostatočne účinné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany základných práv dotknutej osoby. To znamená zaviesť opatrenia, ktoré umožnia zabrániť alebo prinajmenšom vážne odrádzať používateľov internetu od vyhľadávania údajov na základe mena dotknutej osoby prostredníctvom verzie tohto vyhľadávača „nepatriacej do EÚ“.

Súdny dvor tiež skonštatoval, že právo EÚ neukladá odstránenie dôkazov vo všetkých verziách vyhľadávača, no ani to nezakazuje. Čo znamená, že orgány členských štátov majú aj naďalej právomoc – s ohľadom na vnútroštátne štandardy ochrany základných práv – prijať opatrenia na vyváženie medzi právom dotknutej osoby na rešpektovanie jej súkromného života a ochranu osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a právom na informácie. Na základe tejto rovnováhy môžu vnútroštátne orgány uložiť poskytovateľom vyhľadávača povinnosť odstrániť odkazy, ktorá sa vzťahuje na všetky verzie uvedeného vyhľadávača.

Pošli nám TIP na článok



Novinky