Gigantický Magellanov prúd, ktorý astronómovia po prvý raz objavili v roku 1965, je oveľa bližšie, než sme si mysleli. Ide pritom o zásadný poznatok, keďže sme teraz nútení prehodnotiť základné vlastnosti tejto štruktúry, informuje Science Alert.

Prekonal všetky očakávania

Nové pozorovania odhalili, že sa Magellanov prúd nachádza asi 5-násobne bližšie. Kým pôvodné odhady udávali hodnotu vzdialenosti medzi 325 000 a 650 000 svetelnými rokmi, nové poznatky tvrdia, že je od nás vzdialený len 20 kiloparsekov, teda 65 000 svetelných rokov, píšu v novej štúdii.

Dokazujú to nové astronomické modely, ktoré vyvinuli vedci z Wisconsin-Madisonskej univerzity a z Inštitútu pre vedu vesmírnych teleskopov. Problém pri určovaní vzdialeností vo vesmíre je, že ak nepoznáme pravú hodnotu jasu objektu alebo štruktúry, len ťažko dokážeme s presnosťou odhadnúť ich pozíciu. Aj preto ešte stále objavujeme nové štruktúry našej vlastnej galaxie a dokonca aj jej samotný tvar.

Magellanov prúd pochádza z Veľkého a Malého Magellanovho mraku, dvoch trpasličích galaxií, ktoré obiehajú okolo Mliečnej cesty. Rýchlosti v ňom sa nezhodujú s rýchlosťami vo vnútri našej galaxii a jeho vznik nie je úplne jasný, zohrávajú v ňom však úlohu faktory ako slapové sily, nárazový tlak, ťah galaktického hala a podobne.

Čoskoro sa zrazí s našou galaxiou

Ako ďalej vysvetľuje Wisconsin-Madisonská univerzita vo svojej správe, Magellanov prúd sa vyvíjal približne 3,5 miliardy rokov a už čoskoro sa zrazí s našou galaxiou. Teda aspoň na vesmírne pomery, my to však rozhodne neuvidíme.

K tejto kolízii totiž začne dochádzať o 50 miliónov rokov, pričom náraz spôsobí zhlukovanie plynov a tvorbu nových hviezd. Nový objav však znamená aj čosi iné, potenciálne oveľa dôležitejšie, než skúmanie samotných plynov tohto prúdu.

Astronómovia teraz totiž vedia s oveľa väčšou presnosťou, kde majú hľadať hviezdy Magellanovho prúdu. Tie mali opustiť Magellanove mraky spolu s plynmi, avšak zatiaľ sme dokázali identifikovať len hŕstku z nich a aj to nie s istotou. Magellanove mraky sú pritom zdrojom mnohých záhad aj bez tohto prúdu.

Hľadali na nesprávnom mieste

Problémy s hľadaním hviezd v tomto prúde teda podľa všetkého nie sú spôsobené našou technikou, ale miestom, kde ich astronómovia hľadali. Zároveň je nutné prehodnotiť množstvo vlastností tejto pohybujúcej sa štruktúry.

„Nové vzdialenosti menia naše chápanie prúdu. Znamená to, že naše predpoklady mnohých jeho vlastností, ako hmotnosť či hustota, potrebujú revíziu,“ dodáva na záver vedec Andrew Fox z Inštitútu pre vedu vesmírnych teleskopov.