Len pred dvomi dňami došlo k silnej erupcii triedy X, ktorá je najintenzívnejším typom slnečných erupcií. Táto udalosť, ktorá vyvrcholila 8. decembra pochádza zo slnečnej škvrny označenej ako región 3912, pričom bola sprevádzaná výronom koronálnej hmoty.

Tento oblak nabitých častíc bol vyslaný do vesmíru avšak Zem našťastie nie je v jeho priamom dosahu. Podľa odborníkov tento výron zasiahne Zem len okrajovo, čoho výsledkom by mali byť len mierne geomagnetické poruchy. Na tému upozornil portál Space.

Čo sú slnečné erupcie a prečo sú dôležité?

Slnečné erupcie sú extrémne výbuchy energie na povrchu Slnka, pri ktorých dochádza k uvoľneniu veľkého množstva elektromagnetického žiarenia. Ako sme informovali aj v samostatnom článku, tieto javy sa delia do piatich hlavných tried: A, B, C, M a X, pričom každá vyššia trieda je desaťnásobne silnejšia než tá predchádzajúca.

NOAA Space Weather Prediction Center

Trieda X predstavuje najintenzívnejšie erupcie, ktoré dokážu narušiť satelity, spôsobiť výpadky rádiových signálov alebo ovplyvniť elektrické siete na Zemi. Energiu erupcie označuje aj číslo za písmenom, takže napríklad erupcia X2 má dvojnásobnú silu oproti X1.

Erupcie sú často sprevádzané výronmi koronálnej hmoty. Keď tieto obrovské oblaky plazmy zasiahnu Zem narušia jej magnetické pole čo vedie ku geomagnetickým búrkam. Následky sa môžu prejaviť ako polárne žiary, prípadne môže dôjsť k narušeniu technologických systémov.

Slnko je časovaná bomba

Ako pre portál FonTech.sk v rozhovore objasnil riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry, slnečné škvrny možno považovať za akúsi hlavnú črtu používanú na opis slnečnej aktivity. Je to z dôvodu, že škvrny na Slnku dokážeme pozorovať priamo už od čias, kedy Galileo zameral ďalekohľad na hviezdnu oblohu.

NASA

Všetky pozorovateľné prejavy, vrátane slnečných škvŕn, sú spôsobované magnetickým poľom. Na slnečných škvrnách je dobre vidieť, ako kopírujú slnečný cyklus, pretože sú priamom manifestáciou slnečného poľa v slnečnej atmosfére.

V tomto zmysle sú slnečné škvrny oblasti, kde sa na slnečný povrch, z podpovrchových vrstiev dostane veľmi koncentrované a silné magnetické pole. Toto magnetické pole je dokonca tak silné, že ak by sme si ho predstavili ako trubicu magnetického poľa, ktorá vystúpi nad povrch, dokáže zabrániť šíreniu energie z podpovrchových vrstiev.

Keďže zo spodných vrstiev nepreniká energia, dôjde k lokálnemu ochladeniu časti slnečného povrchu. Samotné škvrny sú ale nesmierne horúce i napriek svojmu tmavému vzhľadu. Ide však len o kontrast. Ak totiž odfotografujete škvrnu, ktorá má 3500 °C, a ktorá je obklopená materiálom horúcim až 5400 °C , tak voči svojmu okoliu vyzerá relatívne tmavo a javí sa ako nejaký fľak. Z tohto pramení aj názov slnečné škvrny.

Poruchy nad Afrikou

Krátko po erupcii zaznamenali vedci krátkovlnné rádiové výpadky nad južnou Afrikou. Tieto výpadky sú dôsledkom uvoľnenia intenzívnych röntgenových lúčov a extrémneho ultrafialového žiarenia, ktoré ionizujú horné vrstvy atmosféry Zeme. Keď tieto signály prechádzajú cez ionizované vrstvy, strácajú energiu, čo môže spôsobiť ich oslabenie alebo úplné pohltenie.

Odborníci sa zhodujú, že aktuálna erupcia nebude mať vážnejšie následky pre Zem, hoci môže spôsobiť slabšie geomagnetické poruchy. Tieto udalosti však pripomínajú, že Slnko je dynamický systém s potenciálom ovplyvniť život na Zemi. Slnečná aktivita navyše narastá, keďže sa približujeme k vrcholu 11-ročného slnečného cyklu, ktorý je predpovedaný na rok 2025.

Čítajte viac z kategórie: Novinky