Jadrová fúzia sa bežne spája s miliardovými investíciami, medzinárodnými vedeckými konzorciami ako ITER a technológiami, ktoré majú byť spásou energetiky o niekoľko desaťročí. Predstava, že by sa tento svätý grál fyziky dal realizovať v bežnej garáži alebo pivnici, znie na prvé počutie absurdne. Opak je však pravdou. Zariadenie schopné dosiahnuť jadrovú fúziu, konkrétne Farnsworthov-Hirschov fúzor, nie je len doménou špičkových laboratórií. S dostatočnou dávkou trpezlivosti, technického umu a rešpektu k fyzike si ho teoreticky dokážeš zostrojiť aj doma.

Treba však hneď na úvod vyjasniť jednu zásadnú vec. Tento projekt nie je cestou k energetickej nezávislosti. Domáci fúzor je energetický parazit v tom najpravdivejšom zmysle slova, keďže spotrebuje rádovo viac energie na vytvorenie a udržanie plazmy, než kedy dokáže vygenerovať fúziou atómov deutéria. O žiadnom „free energy“ zázraku teda nemôže byť reč. Prečo sa do niečoho takého vôbec púšťať?

Motiváciou tu nie je zisk, ale čistá veda a inžinierska výzva. Postaviť fúzor znamená skrotiť vysoké napätie, zvládnuť technológiu hlbokého vákua a na vlastné oči vidieť proces, ktorý poháňa hviezdy. Na svete existuje úzka, no elitná komunita amatérskych fyzikov, ktorým sa podarilo nielen vytvoriť žiariacu plazmu, ale aj namerať preukázateľný tok neutrónov. Je to dôkaz, že aj v domácich podmienkach sa dá dotknúť hraníc nukleárnej fyziky. Pozrime sa teda bližšie na to, čo všetko obnáša stavba vlastnej „hviezdy vo fľaši“.

Bez kvantovej mechaniky by to nešlo

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda