Raketa Space Launch System (SLS) je z ekonomického a politického hľadiska na smiech takmer celému svetu, avšak ako sa zdá, Európania by si mali dať pozor na to, komu sa posmievajú. Vlastnú pračku na peniaze v podobe meškajúcej rakety, ktorá neprináša nič revolučné a je prakticky celú dekádu pozadu za komerčným sektorom, máme aj my, píše Ars Technica.

Zaostáva za konkurenciou

Reč je o rakete Ariane 6, ktorá mala nahradiť roky používané rakety Ariane 5. Tie vyniesli do vesmíru revolučné zariadenia, ako je napríklad Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) či misiu JUICE, ktorá nesie k mesiacom Jupitera aj slovenské komponenty. Náhrada však mala prísť ešte v roku 2020 a ani po troch rokoch sa Ariane 6 nedostala k svojmu debutovému štartu.

Prvý let Ariane 6 sa podľa všetkého posunie až do roku 2024 a rozpočet na vývoj sa takmer zdvojnásobil a to na vyše 4 miliardy eur. Vážnym problémom je, že sa jedná o „klasickú“ raketu, ktorá nie je opakovateľné použiteľná a ak ju porovnáme s raketou Falcon 9, v silnejšej verzii unesie o niečo ťažší náklad. Cena za jediný štart však prekročí 110 miliónov eur, čo je o asi polovicu viac v porovnaní s Falconom 9.

ESA

Tam smutné čísla nekončia, pretože ako spomína NASA, vývoj rakety Falcon 9 stál o niekoľko stoviek miliónov menej a jeho prvý stupeň dokáže pristáť, vďaka čomu je oveľa lacnejší. Falcon 9 je okrem toho certifikovaný aj pre misie s ľudskou posádkou a do vesmíru odštartoval už 215-krát – čo je porovnateľné s počtom štartov všetkých rakiet Ariane od roku 1979.

Obraciame sa na Falcon 9

Ariane 6 neprináša v porovnaní s komerčnými možnosťami z USA prakticky žiadnu výhodu, okrem nezávislosti. EÚ je však nútená obrátiť sa na lacnejší a predovšetkým dostupnejší Falcon 9, aby dostala na obežnú dráhu konšteláciu Galileo, píše POLITICO. Fungovať majú podobne ako americké GPS a každý z nich váži približne 700 kg, čo je pomerne dosť vzhľadom na to, že mieria na vyššiu obežnú dráhu.

ESA

Raketu, ktorú Európa vytvorila ako konkurenciu pre Falcon 9, tak nedokážeme použiť. Ba čo viac, musíme sa spoľahnúť práve na túto konkurenciu a je vysoko pravdepodobné, že čoskoro uvidíme rakety Falcon 9 so satelitmi Galileo na palube. Z ekonomického hľadiska správna voľba, avšak z hľadiska pýchy EÚ ani trochu.

Ak chce Európska Únia skutočne uspieť aj na komerčnom trhu, potrebuje raketu s aspoň takou formou opakovaného použitia, akú poskytuje Falcon 9. Už o pár dní má však do vesmíru po prvý raz odštartovať Starship, ktorá unesie vyše 5-násobok nákladu Falconu 9 a to za oveľa nižšiu cenu, keďže dokážu pristáť oba jej stupne. Čomusi takému nedokáže Európa konkurovať ešte veľmi dlho.