Európa si po plynovej kríze nekupuje len surovinu. Kupuje si čas, nové trasy a poistku pre prípad, že sa ďalší energetický otras opäť začne mimo jej kontroly. Najnovší signál prišiel z Grécka, ktoré má od roku 2030 odoberať viac amerického LNG cez dlhodobú zmluvu napojenú na takzvaný vertikálny koridor.

Americký exportér Venture Global a grécka spoločnosť Atlantic-SEE LNG Trade rozšírili existujúcu dohodu na dodávky skvapalneného zemného plynu. Podľa Reuters sa objem kontraktu zdvojnásobí na minimálne 1 milión ton LNG ročne, pričom dodávky majú začať v roku 2030 a trvať 20 rokov. V prepočte to vychádza približne 27 až 28 miliárd m³ plynu za dané obdobie.

Atlantic-SEE chce LNG dovážať do Grécka a následne ho distribuovať do strednej a východnej Európy cez infraštruktúru známeho vertikálneho koridoru. Ten má pomôcť regiónu diverzifikovať dodávky plynu a znížiť závislosť od starých trás.

Grécko už nechce byť len dovolenková krajina na mape

Grécko si v energetike buduje rolu, ktorú pred pár rokmi nemalo. Terminály na LNG, prepojenia smerom na Balkán a napojenie na strednú Európu z neho robia vstupnú bránu pre plyn, ktorý nemusí prichádzať tradičnými východnými trasami.

Venture Global už predtým získal regasifikačnú kapacitu v termináli Alexandroupolis. Firma uvádza, že terminál aj južno-severný vertikálny koridor majú byť dôležité pre dodávky amerického LNG do strednej a východnej Európy.

Americké ministerstvo obchodu opisuje vertikálny energetický koridor ako trasu cez Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Moldavsko a Ukrajinu. Jeho cieľom je umožniť obojsmerné a kapacitnejšie toky plynu z Egejského mora smerom do strednej a východnej Európy.

Pre Slovensko je na tom podstatné práve slovo „trasa“. Plyn už nemusí byť len otázkou toho, koľko ho Európa kúpi, ale kadiaľ ho dokáže dostať k spotrebiteľom, elektrárňam, teplárňam a priemyslu.

Ako sme písali pri rumunskom projekte Neptun Deep, Európa nehľadá len LNG terminály, ale aj nové domáce a regionálne zdroje. Rumunsko už spustilo práce na plynovode v Čiernom mori a prvé dodávky z projektu sa očakávajú v roku 2027. Pre región je to rovnaká lekcia ako pri Grécku: čím viac trás a zdrojov existuje, tým menší priestor má jeden dodávateľ tlačiť cenu alebo politické podmienky.

Dlhodobý kontrakt je poistka, nie návrat do minulosti

Európa sa po roku 2022 naučila, že spoliehať sa na spotový trh a rýchle nákupy v kríze je drahé. LNG síce pomohlo nahradiť časť ruských dodávok, no zároveň otvorilo nový problém: kto nemá zmluvy a terminály, nakupuje v horšej pozícii.

Dlhodobý kontrakt od roku 2030 preto nie je len energetická dohoda. Je to poistka pred budúcou volatilitou. Reuters upozorňuje, že európski kupujúci uzatvárajú dlhodobé LNG kontrakty aj preto, aby znížili vystavenie prudkým cenovým výkyvom na spotových trhoch.

To však neznamená, že plyn je odpoveďou na všetko. Európa zároveň tlačí obnoviteľné zdroje, úspory, elektrifikáciu a batériové úložiská. Plyn ale ostáva palivo, ktoré dokáže kryť špičky, zásobovať priemysel a stabilizovať systém vtedy, keď vietor nefúka a slnko nevyrába.

OMV Petrom/Canva

Práve preto je dôležité aj to, odkiaľ plyn prichádza. Ako sme písali pri novom zdroji plynu z netradičného regiónu, Európa sa snaží skladať mozaiku z viacerých smerov – od východného Stredomoria až po LNG trasy. Nie je to dokonalé riešenie, ale je to zásadný rozdiel oproti modelu, v ktorom veľká časť kontinentu visela na jednej dominantnej trase.

Slovensko v tom nesmie ostať len pasívnym odberateľom

Slovensko má v tejto debate nepríjemnú pozíciu. Je vnútrozemská krajina, nemá vlastný LNG terminál a pri plyne je odkázané na prepojenia, zmluvy, tranzitné kapacity a rozhodnutia iných štátov. To neznamená, že nemá žiadny priestor na manéver. Znamená to len, že musí pozerať za najbližšiu zimu.

Nové trasy cez Grécko, rumunský plyn z Čierneho mora či LNG z iných regiónov zvyšujú bezpečnosť dodávok. Samy osebe však neznížia účty, ak sa doma nezníži spotreba, nezlepší efektivita a nevyužijú sa lokálne zdroje, ktoré už máme.

ChatGPT (úprava redakcie)

Tu prichádza slovenský paradox. Ako sme upozorňovali pri biometáne, Slovensko má plyn, ktorý vie vyrábať z domácich odpadov, hnojovice, zvyškov z potravinárstva alebo kalov z čistiarní. Po úprave sa dá vtláčať do existujúcej plynárenskej siete, no jeho potenciál stále nevyužívame tak, ako by sme mohli.

Energetická bezpečnosť už nie je len o zásobníkoch

Nový LNG kontrakt cez Grécko ukazuje, ako sa zmenila mapa európskej energetiky. Kedysi sa bezpečnosť plynu riešila najmä zásobníkmi, veľkými potrubiami a dlhodobými vzťahmi s jedným dominantným dodávateľom. Dnes ide o viac trás, viac terminálov, viac zdrojov a schopnosť rýchlo presmerovať tok tam, kde vznikne problém.

Grécko sa v tejto rovnici posúva vyššie. Ak sa vertikálny koridor naplní reálnymi objemami a infraštruktúra nebude brzdiť prepravu, juhovýchod Európy môže dostať význam, ktorý doteraz patrí skôr severným a západným LNG vstupným bodom.

Ak sa plyn dostáva do regiónu cez nové trasy, mení sa aj vyjednávacia pozícia strednej Európy. Otázka už neznie len tak, či plyn bude. Dôležitejšie je, koľko trás k nemu povedie, za akú cenu sa dostane do regiónu a či Slovensko popri dovoze konečne využije aj vlastné možnosti, ktoré mu ležia priamo doma.

Čítajte viac z kategórie: Novinky